História

Narodil sa v Hnúšti 1. júna 1822. Študoval v Ožďanoch, v rokoch 1834 -1839 na evanjelickom lýceu v Levoči a potom v Bratislave, v rokoch 1845 - 1847 právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdií v Bratislave bol žiakom a priateľom Ľ. Štúra. V roku 1844 - 1845 bol námestníkom prof. M. Hlaváčka na katedre reči a literatúry na ev. lýceu v Levoči. V Levoči zorganizoval mládež do súkromného združenia, ktorému dal meno Jednota mládeže slovenskej a túto Jednotu rozšíril organizačne na všetky lýceá, kde študovala slovenská mládež. Bol to prvý pokus organizovať mládež celého Slovenska. Počas revolúciie1848-49 patril k najaktívnejším. Podieľal sa na príprave slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši v máji 1848, na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Spolu s Š.M.Daxnerom a M.Bakulínym organizoval v gemerskej stolici založenie národnej gardy. Za svoju činnosť bol uväznený (pôvodne bol odsúdený na trest smrti). V januári 1849 ho z budapeštianskeho väzenia oslobodila Windischgrätzova armáda. Neskôr pôsobil ako kapitán, potom veliteľ celého slovenského dobrovoľníckeho zboru. Po revolúcii pracoval v štátnych službách v Banskej Bystrici, Debrecíne a Budíne.V roku 1850 sa stal expedítorom Zvolenskej stolice, potom (1853 - 1859) pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 - 1863 vydával a redigoval Pešťbudínske vedomosti. Bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, kde bolo prijaté Memorandum národa slovenského (1861). Bol činný ako spoluzakladateľ Matice slovenskej (1863) a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. V roku 1864 - 1865 pôsobil vo funkcii župana Liptovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 bol penzionovaný. Na začiatku 70. rokov sa aktívne účastnil polemiky proti tzv. Novej škole, ale postupne politické i novinárské činnosti zanechal. Vo verejnom a kultúrnom živote sa však angažoval ďalej. Bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej (1868) a správcom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (1872) v Martine. Zomrel 7. marca 1905 v Martine. Vďační rodáci v Hnúšti na námestí pred evanjelickým kostolom (dnes námestie Janka Francisciho) odhalili v roku 1925 pomník (autor Vojtech Ihriský - tiež študent levočského gymnázia).

                                        

I zatúžil som vidieť sa so svojimi druhmi a priateľmi, vysťahovalcami prešporskými, a pohovoriť si s nimi. Nuž vybral som sa na turíčne sviatky do Levoče a prišiel som ta, myslím, 29. mája 1844. Radosť bola na oboch stranách veľká. Ponavštevoval som svojich bývalých profesorov: Hlaváčka, Tomáška, Müllera. S Hlaváčkom prehovoril som o prednáškach slovenských a rekognoskoval som, či by z jeho a konventu strany nebolo prekážok proti tomu, keby ja ta prišiel za Hlaváčkovho námestníka, vyučovať reči slovenskej. Mienka Hlaváčkova nebola protivná. S dobrými nádejami na oboch stranách rozlúčil som sa so svojimi druhmi a išiel som zase domov. Radil som sa i so superintendentom Jozeffym i so Samuelom Reussom i s Augustom H. Škultétym a Štefanom Daxnerom, ako vec nastrojiť a umožniť, žeby som sa mohol dostať do Levoče za námestníka Michala Hlaváčka, ako profesor reči a literatúry slovenskej.

V nasledujúce leto naskytla sa príležitosť urobiť k tomu prípravné kroky. V dňoch 26., 27. a 28. augusta 1844 vydržiavalo sa v Liptovskom Sv. Mikuláši pod predsedníctvom Michala Hodžu prvé a zriaďujúce zasadnutie Tatrína. Tam boli medzi inými i Ľudovít Štúr, Jozef Hurban a prítomný bol som i ja. S menovanými poradili sme sa, čo urobiť, aby som sa ja mohol stať námestníkom Hlaváčkovým v Levoči. I doradili sme sa, že Michal Hodža, Jozef Hurban a ja hneď z Mikuláša pôjdeme do Levoče porobiť prípravné kroky k uskutočneniu dohovoreného úmyslu, a vybrali sme sa hneď na cestu.

V Levoči navštívili sme profesora Hlaváčka, Tomáška, Müllera, inšpektora Imricha Andaházyho. Vše orodovali sme za to, aby ja mohol prísť za námestníka Michala Hlaváčka, ako profesor reči a literatúry slovenskej. Michal Hlaváček k tomu ochotne privolil a ostatní profesori a inšpektor Andaházy tiež, zvlášte keď som sa ja osvedčil, že ochotne a bezplatne prijmem i zastupovanie iných, prednáškami obťažených profesorov v prednáškach menej odborných, napríklad statistiky a podobných.

Quasi re bene gesta, rozlúčil som sa s Hodžom a Hurbanom a šiel som domov. Ale hneď počiatkom školského roku 1844/45 dostavil som sa do Levoče, a predstaviac sa Hlaváčkovi, s jeho privolením, ako jeho námestník, začal som v ktorejsi klase lýcea prednášať gramatiku a históriu literatúry česko-slovenskej a ustrojil som i praktické hodiny ako Ústav.