História

 

Vedenie Gymnázia J. Francisciho-Rimavského v Levoči vyjadruje úprimnú vďaku doc. PhDr. Ivanovi Chalupeckému, významnému slovenskému historikovi, za odborné spracovanie dejín gymnázia a stredného školstva v Levoči, pri príležitosti 100. výročia otvorenia 1. školského roka v súčasnej budove gymnázia a za súhlas zverejniť túto prednášku na stránke našej školy.

Z dejín stredného školstva a jubilujúceho gymnázia v Levoči

Ivan Chalupecký

(časť Z dejín jubilujúceho gymnázia)

Od roku 1672 pôsobilo v Levoči paralelne s lýceom aj jezuitské gymnázium, ktoré je bezprostredným predchodcom súčasného gymnázia. Bolo pokračovateľom gymnázia v Spišskej Kapitule, ktoré jezuiti v uvedenom roku sem premiestnili. Umiestnené bolo čiastočne v kláštore, čiastočne v budove, ktorú jezuiti postavili v roku 1672 pred bývalým minoritským kláštorom, teda v spodnom rohu dnešného školského dvora. Organizované bolo podľa jezuitského Ratio studiorum. Štúdium trvalo spočiatku 6 rokov a bolo rozdelené do tried tzv. parvistov, principistov, syntaxistov, gramatikov, poetov a rétorov. Rétorika trvala dva roky. Vyučovala sa latinská a grécka gramatika, poetika, ktorá vychádzala z klasických autorov, neskôr aj matematika, dejepis a prírodné vedy. Samozrejme že sa venovala pozornosť aj vyučovaniu náboženstva a spevu. Už od začiatkov škola prekvapila Levočanov tým, že jej študenti predvádzali mnohé divadelné predstavenia, a to aj v slovenskom jazyku. Skúšky boli verejné. Na škole vyučovali piati učitelia. Vyučovanie bolo prerušené v rokoch 1682 – 1686 v dôsledku toho, že tökölyovci jezuitov z mesta vyhnali. V roku 1738 bola budova školy rozšírená prístavbou poschodia a v roku 1844 bola zrekonštruovaná. Takto fungovala až do obdobia pred sto rokmi, kedy ju nahradila súčasná budova gymnázia.

Keď boli v roku 1773 jezuiti zrušení, od roku 1776 do 1789 školu viedli minoriti, už ako vyššie gymnázium podľa nových školských predpisov. Nazývalo sa do roku 1851 Levočské kráľovské vyššie gymnázium.  V roku 1789 začali na ňom učiť svetskí profesori a v rokoch 1811 – 1852 premonštráti. Od roku 1777/78 bola na školu zavedená Ratio educationis, podľa ktorej sa vyučovali tieto predmety: náboženstvo, matematika, latinčina, prírodopis, dejepis, zemepis, nepovinne aj gréčtina, pokusný prírodopis (asi fyzika), poetika, rétorika a miestne jazyky. Učilo sa predpoludním a odpoludnia. Gymnázium vtedy patrilo medzi najväčšie stredné školy na Slovensku.

V dôsledku štátnej školskej politiky sa gymnázium v roku 1852 premenilo na osemtriedne Cisársko-kráľovské štátne gymnázium v Levoči. V dôsledku bachovského absolutizmu nastúpili doň roku 1851 noví profesori pochádzajúci z Čiech a Moravy, ktorí neovládali maďarčinu, ale vyučovali nemecky, ale z veľkej časti aj česky a slovensky a vyučovala sa povinne aj slovenčina. Takže v tej dobe aj C. k. katolícke štátne gymnázium v Levoči – ako sa nazývalo - patrilo medzi slovenské školy, hoci sa v dejinách nášho školstva medzi nimi nespomína. Prvým riaditeľom bol Vavrinec Kocourek. Spomedzi učiteľov boli známi najmä Gustav Bozdech, známy pražský kartograf Václav Merklas – ktorý ako prvý upozornil svet na interiér levočského kostola - Jozef Marek a iní. Škola mala vtedy 250 – 300 žiakov.  Problém vznikol v roku 1860, keď po páde tzv. Bachovho absolutizmu školské úrady žiadali, aby sa aj v Levoči vyučovalo po maďarsky. Riaditeľ školy Anton Siegl to odmietol. Nariadením Miestodržiteľskej rady z 21. októbra 1861 českých profesorov prepustili a nahradili ich maďarskými. Slovenčina ostala ako nepovinný jazyk. O tom, ako si Spišiaci to gymnázium cenili svedčí, že keď v roku 1863 vznikla na Spiši petícia adresovaná panovníkovi, ktorú podpísalo 47 obcí, jej hlavnou požiadavkou okrem zavedenia slovenčiny ako úradného jazyka bolo aj vyučovanie slovenčiny na levočskom gymnáziu. Vznikli aj ďalšie petície. Doplatil na ne vtedajší riaditeľ  gymnázia slovenský národovec Martin Čulen, ktorého obvinili z ich organizovania a z trestu bol preradený do dôchodku. Žiaci vtedy pochádzali nielen zo Spiša, ale aj z Liptova, Oravy a Šariša. Škola bola v roku 1867 premenovaná na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Katolícke preto, že bolo financované z prostriedkov tzv. náboženského fondu (spravoval majetky zrušených reholí).  

Gymnázium sídlilo až do roku 1913 v starej budove. Tá však pre potreby modernej školy dávno nevyhovovala. Preto už v roku 1898 vznikol plán, zvýšiť ju o jedno poschodie. Aj tak by však bola chýbala telocvičňa. Situácia sa zmenila, keď sa v roku 1903 stal riaditeľom Elek Kalmár. Ten sa hneď od začiatku začal zasadzovať za postavenie novej modernej budovy. V roku 1908 s tým ministerstvo školstva súhlasilo a požiadalo architekta Ing. Alfréda Hajósa, aby vypracoval plány budovy. Náklad mal byť 320.000 korún. Plány pre novú budovu vypracovali architekti Hajós a Villányi v roku 1910. Záležitosť sa však pretiahla jednak preto, že pamiatkový úrad nesúhlasil so zbúraním starej budovy, ale aj preto, že pre novú budovu bol pôvodný pozemok malý. Štát žiadal, aby mesto prispelo polovicou na získanie nových pozemkov. K dohode došlo až v roku 1911, keď sa v máji podarilo vyvlastniť 4 domy, na mieste ktorých mala stáť nová budova. Ich majiteľmi boli: Samuel Winter, Zuzana Huszárová, Aladár Polnisch a Karol Gally. Medzitým sa aj plán dvakrát prerábal a až do jeho tretej verzie bola zahrnutá aj tzv. meteorogická vežička. Stavebné práce získali firmy Bélu Fónagya a miestneho staviteľa Jozefa Vavrinu. Pod vedením Ing. Daniela Szegöa sa búracie práce začali v októbri 1911. Pôvodne sa počítalo aj s ústredným kúrením, čo sa však nepodarilo uskutočniť. V máji 1912 už boli postavené múry prízemia. Stavebné práce sa skončili v auguste 1913 postavením múru okolo dvora.  Postupne sa búrala aj stará budova, ktorá je čiastočne pochovaná do nového dvora. Nábytok pre školu z červeného smreka vyhotovila firma Palencsár z Kežmarku. Budovu prevzal riaditeľ 1. septembra 1913 a vyučovať sa v nej začalo 4. septembra. Pravda, dokončovacie práce a jej doplňovanie nábytkom sa robili ešte aj v roku 1914. V budove bola aj menza pre 80 – 90 študentov a dokonca aj miestnosť, v ktorej mohli chudobní žiaci stráviť odpoludnie pod pedagogickým dozorom. Bohužiaľ, krátko nato vypukla prvá svetová vojna a už v októbri 1914 ju zabralo vojsko.

Po vzniku Československa školu prevzal československý štát. V roku 1919 sa premenovala na Československé štátne reálne gymnázium dra. Šrobára v Levoči. V pohnutom roku 1938 sa premenila na Štátne slovenské reálne gymnázium v Levoči. V roku 1940 sa v rámci konfesionalizácie školstva rozhodlo, že škola sa postupne premení na Rímskokatolícke biskupské slovenské gymnázium v Levoči, a to tak, že nové triedy sa otvárali už v rámci novej školy, pôvodné triedy pokračovali pod starým menom a riaditeľom. Koniec vojny tento zámer ukončil tým viac, že školstvo u nás bolo už počas SNP poštátnené. Je známe, že už v septembri 1944 obsadilo budovu nemecké vojsko a zriadilo si v nej vojenskú nemocnicu. Po oslobodení slúžila pre oddiely Červenej armády a I. československého armádneho zboru. Preto vyučovanie v od septembra 1944 a v prvej polovici 1945 bolo v budove bývalého učiteľského ústavu, a to ako Štátne gymnázium v Levoči. Keď sa po vojne rozhodlo, že sa dovtedajšie učiteľské akadémie zrušia, krátko sa škola menovala od roku 1949 Gymnázium a Učiteľská akadémia v Levoči, pretože dovtedajší študenti učiteľských akadémií v Levoči a v Spišskej Kapitule sa sem presťahovali ako triedy „b“. V tej dobe bol žiaľ riaditeľom školy človek, ktorý udával vlastných študentov pre ich účasť na tzv. „levočskej vzbure“. za čo boli odsúdení do väzenia, hoci ešte neboli plnoletí. To je jedna z jej smutných kapitol.

Ďalší vývoj školy bol podmienený novou komunistickou školskou politikou, ktorá opustila náš vyspelý školský systém a prispôsobila sa systému sovietskemu. Školský zákon „o jednotnej škole“ začal sa uplatňovať v školskom roku 1953/54. Vznikla tzv. Jedenásťročná stredná škola, ktorá pozostávala okrem zbytkov gymnázia aj z I. a II. národnej školy a zo Strednej dievčenskej školy. K ďalšej zmene došlo v školskom roku 1961/62, kedy sa škola premenovala na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Bolo to najhoršie obdobie školy. Budova, plánovaná pre 8 tried s okolo 250 žiakmi, pojala až vyše 1000 žiakov v 30 triedach. Nepomohlo ani to, že v roku 1962 bola Stredná všeobecnovzdelávacia škola oddelená od základnej deväťročnej školy, pretože táto nemala svoje vlastné priestory. Do nich sa presťahovala až neskôr. Samostatné Gymnázium v Levoči vzniklo od 1. septembra 1969. V roku 1988 bolo pomenované podľa Janka Francisciho- Rimavského, hoci ten na tejto škole nikdy nepôsobil.

Veľké nešťastie postihlo budovu gymnázia 8. januára 1968, keď požiar zničil jeho veľkú časť. Rekonštrukčné práce spolu s generálnou opravou prebiehali v rokoch 1968 – 1972. Pri nej boli obnovené odborné učebne. Osemročné štúdium sa obnovilo v roku 1997. Ďalšia náročná rekonštrukcia školy – výmena strešnej krytiny, kanalizácie, okien a obnova jej fasády – prebehla v rokoch 2003 – 2008. Tá vrátila škole jej pôvodný elegantný vzhľad a vybavila ju na úrovni súčasných potrieb.

Aj na tejto škole pôsobili či študovali významné osobnosti. Spomeňme len svetoznámeho astronóma, matematika a univerzitného profesora Maximiliána Hella, historika Jána Bárdossyho, vynálezcu modernej fotorafickej optiky Jozefa Maximiliána Petzvala a jeho brata, profesora matematiky na Peštianskej univerzite Ota Petzvala, či neskoršieho ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Dr. Vavra Šrobára. Šrobár tu študoval, ale bol spolu s niekoľkými spolužiakmi zo školy vylúčený s odôvodnením, že „sa na súkromnom byte schádzajú, recitujú slovenské básne, spievajú slovenské piesne a pijú slovenský nápoj zvaný hriatô“. Preto gymnázium počas prvej ČSR viedlo jeho meno. Okrem nich sú desiatky, možno stovky významných osobností, ktoré prešli týmto ústavom. 

 

 

 

hore