Predmetová komisia Matematika Informatika Deskriptívna geometria Inf - maturita História počítačov Hardware IKT Siete Digitálne zručnosti

Stránky predmetovej komisie Matematika - Informatika

IKT

1.1 Charakteristika informačných technológií

1.2 Súbor poznatkov informačných technológií

1.2.1 Všeobecné pojmy

1.2.1.1 Hardvér, softvér, informačné technológie

Poďme spoločne preniknúť do tajov informačno-komunikačných technológií. Žijeme v dobe, ktorá nás núti – či sa nám to páči alebo nepáči - používať počítač. Či už priamo, keď napr. potrebujeme získať informácie z Internetu, alebo sprostredkovane – ak napr. plánujeme a programujeme pranie bielizne v automatickej práčke. Ani v čase keď sa premiestňujeme vo svojom novom aute neabsentuje pri tomto presune počítač. Ponúkame Vám v úvode tohto manuálu možnosť oboznámiť sa so základnými pojmami IT, aby následne sme si ich mohli priblížiť podrobnejšie.

 

1.2.1.1.1 Hardvér

Slovo hardvér pochádza z anglického slova „hardware“ čo znamená technické vybavenie počítača. Rozumieme pod tým v počítači všetko hmotné, teda to, čoho je možné sa dotknúť. Hardvér počítača tvorí systémová jednotka a periférne zariadenia, ktoré môžu byť zabudované buď priamo v skrinke systémovej jednotky alebo sa k nej pripájajú pomocou káblov.

 

1.2.1.1.2 Softvér

Softvérom pomenúvame programové vybavenie počítača. Slovo software v preklade znamená „mäkký, ľahký“. Softvér oživuje hardvér počítača. Aj keď si ho nemôžeme ohmatať, bez softvéru by bol počítač úplne nefunkčný. Softvér je pre počítač programom prostredníctvom ktorého dostáva príkazy zadané používateľom pre zabezpečenie zadaných úloh a dosahovanie plánovaných efektov.

 

1.2.1.1.3 Informačné technológie

Informačno-komunikačné technológie (IKT) sú nástroje na spracovanie a prenos údajov – informácií. Informácie sú všade okolo nás, ovplyvňujú náš život. V televízii, v banke, u lekára, vo výrobnom podniku – všade kde sa s údajmi pracuje, je potrebné ich zaznamenať, analyzovať, porovnať, odoslať relevantným subjektom. Základným nástrojom na spracovanie informácií je výpočtová technika, ale patria tu aj dátové a telefónne siete, ktoré umožňujú prenos informácií.

 

1.2.1.2. Druhy počítačov, charakteristika

Počítač je zariadenie na spracovanie informácií. Ak mu zadáme vstupné údaje a návod na ich spracovanie (program), poskytne nám výstupné údaje – výsledky spracovania. Počítač môže počítať náročné výpočty, písať a upravovať texty, kresliť obrázky či projekty, ale tiež prehrávať hudbu alebo filmy, učiť nás cudzí jazyk, vyhľadať nám vlakové spojenie. História predchodcov dnešných počítačov je stará niekoľko storočí. V súčasnosti sa stretávame najmä s počítačmi osobnými personálnymi – stolnými a prenosnými), pracovnými stanicami, ktoré tvoria strednú triedu počítačov (navrhujú automobily, budovy lode,) a vysokovýkonnými počítačmi (superpočítačmi) t. j. najvýkonnejšími a najväčšími počítačmi (seizmický prieskum, simulácie atmosférických javov, genetika, virtuálne testy jadrových zbraní AT). Ďalšou skupinou sú tzv. technologické (riadiace) počítače, ktoré sú určené na riadenie technologických procesov.

 

1.2.1.2.1 Sálový počítač, sieťový počítač

Sálový počítač označuje sa tiež názvom mainframe  Ide o veľmi výkonné počítače, ktoré sú využívané na náročné výpočty prevažne v oblasti vedy a na armádne účely. Sú super rýchle ale aj veľmi drahé. Dokážu spracovávať naraz veľké množstvo úloh.

 

1.2.1.2.2 Osobný počítač, prenosný počítač

Osobný počítač je dnes najrozšírenejším druhom počítača. Na rozdiel od sálových, sieťových , či superpočítačov slúži na prácu jednotlivca. Pomáha pri riešení kancelárskych činností, tvorbe plánov, výpočtoch, spracovaní rodinných financií, získavanie informácií z Internetu aj zábavu. Stretneme sa s ním v dvoch podobách – stolný počítač, a prenosný počítač – notebook. Stolný počítač obsahuje pre svoju prácu potrebný softvér, teda jeho cena je vyššia ako u sieťových počítačov. Notebook poskytuje užívateľovi porovnateľný výkon ako stolný počítač, daňou za mobilitu je však jeho vyššia cena. (Na trhu sa stretneme s dvoma najrozšírenejšími štandardami PC tzn. „personal computer“ –firma IBM a MAC – firma Apple.)

 

1.2 Stolný počítač Notebook

1.2.1.2.3 Osobný digitálny asistent

PDA tzn. „personal digital assistant“ slúži ako digitálny diár  Obsahuje špeciálne verzie kancelárskych programov a umožňuje prístup na Internet. Jeho možnosti, výkon aj cena sú nižšie ako u stolného počítača. Handheld – zmenšená verzia notebooku  je výkonnostne aj cenovo medzi PDA a notebookom. PDA v dvoch podobách  Handheld

 

1.2.1.3 Hlavné časti osobného počítača

Bežný stolný počítač poznáme v tvare :

krabica,

monitor,

klávesnica,

myš.

V krabici počítača sú umiestnené jeho dôležité komponenty. CPU – centrálna procesorová jednotka slúži na vykonávanie výpočtov a riadenie chodu celého počítača. Rýchlosť procesora najviac ovplyvňuje rýchlosť celého počítača. Udáva sa v MHz, (milióny operácií za sekundu), novšie a výkonnejšie procesory v GHz (miliardy operácií za sekundu). Aby procesor mohol pracovať s dátami, potrebuje pamäť. Na prechodné uloženie údajov počas činnosti počítača slúži operačná pamäť (RAM). Na trvalé uloženie a použitie dát slúži disk. Pevný disk (HDD) je nevyberateľne umiestnený v krabici počítača. Iné typy diskov (disketová jednotka – FDD, CD, DVD, zip drive) majú vyberateľné médium a tým umožňujú

zároveň aj jednoduché prenášanie dát medzi počítačmi. V súčasnosti je najpohodlnejším tzv. flash disk (USB kľúč). Viac v kapitole Hardvér.

Diskové pamäte umožňujú dáta uchovať a opätovne použiť na spracovanie, patria teda do skupiny vonkajších zariadení. Hovoríme im vstupno-výstupné periférne zariadenia, lebo slúžia aj na vstup aj na výstup dát. Pomocou vstupných periférnych zariadení dáta do počítača vložíme, napr. klávesnica, myš. Výstupnými perifériami nás počítač oboznámi s výsledkami spracovania, napr. monitorom, tlačiarňou, reproduktorom.

 

1.2.1.4 Výkonnosť počítača

1.2.1.4.1 Faktory vplyvu na výkonnosť počítača

Výkon počítača je závislý na výkone jeho jednotlivých komponentov. Podieľa sa na ňom už spomínaná rýchlosť CPU, veľkosť pamäte RAM, rýchlosti zápisu a čítania z HDD aj možnosti zobrazovania na monitore. Výkon celkovej zostavy počítača je spravidla určovaný rýchlosťou najpomalšieho komponentu. Veľký vplyv má zároveň kvalita vzájomnej spolupráce jednotlivých súčastí. Komponenty od rôznych výrobcov nemusia vždy korektne spolupracovať čím môžu aj výrazne spomaliť činnosť celej zostavy. Zostava by mala byť vyvážená, jeden výnimočne kvalitný komponent nemusí viesť k skvalitneniu výkonu celejzostavy.

Na výkonnosť počítača má rovnako vplyv aj počet súčasne spracovávaných programov. Rozumným rozšírením RAM môže dôjsť k zmierneniu problému spomaľovania činnosti počítača.

 

1.2.2 Hardvér

Osobný počítač (PC) je vytvorený z hardvérových komponentov )modulov). Využíva tzv. modulárnu architektúru. Táto architektúra umožňuje zjednodušiť návrh, vytvorenie, údržbu a vylepšenie (upgrade) počítača. Počítač (počítačová zostava)  je tvorená základnou jednotkou a periférnymi zariadeniami.

Základná jednotka, vo forme skrinky (v prevedení desktop, tower, ...) obsahuje procesor (CPU),   základnú dosku a podporné obvody CPU,  operačnú pamäť,  pevný disk HDD,  disketovú mechaniku FDD,  CD/DVD mechaniku,  grafický adaptér,  sieťový adaptér,  modem,  napájací zdroj,   a iné zariadenia.

K základnej jednotke sa prostredníctvom portov a rozhraní pripájajú externé periférne zariadenia.  Medzi externé periférie zaraďujeme  monitor,  klávesnicu,  myš,  tlačiareň,  reproduktory a mikrofón,  digitálny fotoaparát,  a iné periférie.

 

1.2.2.1 Centrálna procesorová jednotka (CPU)

CPU alebo procesor predstavuje mozog celého počítača. Je to elektronická súčiastka, integrovaný obvod, v ktorej je na malej kremíkovej doštičke technologickým procesom vytvorených niekoľko miliónov tranzistorov. Úlohou procesora je riadiť celý systém a vykonávať aritmetické a logické inštrukcie určené programom v správnom poradí. Architektúra procesora určuje jeho vlastnosti a použitie. V počítačoch IBM PC sa používajú procesory rady x86. V súčasnosti sú to procesory od dvoch hlavných výrobcov. Pentium IV od Intelu a Athlon od AMD. Okrem výrobcu t. j. typu procesora, sú pre užívateľa dôležité aj ďalšie parametre. Najdôležitejším parametrom, ktorý určuje nepriamo aj výkonnosť, je taktovacia frekvencia. Je udávaná v GHz (GigaHertz) a určuje pracovnú frekvenciu procesora. Vyššia hodnota znamená rýchlejší procesor.

Súčasné procesory pracujú na frekvencii 2 GHz – 4 GHz. Okrem taktovacej frekvencie sú u procesorov udávané aj ďalšie parametre. Medzi najčastejšie používané patria napr. šírka vnútorných registrov – určuje koľko bitov je procesor schopný naraz spracovať (8b, 16b, 32b, 64b) , šírka adresovej zbernice – určuje, akú veľkú pamäť možno priamo adresovať (16b, 20b, 24b, 32b, ...), veľkosť vyrovnávacej pamäti (cache – čítaj keš) – urýchľuje komunikáciu procesora s operačnou pamäťou (64kB, 128kB, 256kB, 1MB,...), spotreba – množstvo energie, ktorú je potrebné dodať a iné. Hoci je CPU najdôležitejšou časťou PC, nemôže pracovať a fungovať samostatne. Na zabezpečenie práce potrebuje podporné obvody označované tiež ako čipová sada. Sú to tiež integrované obvody, ktoré umožňujú komunikáciu CPU s inými časťami počítača, vytvárajú riadiace signály, generujú pracovnú frekvenciu, jednoducho poskytujú potrebnú „infraštruktúru“ pre činnosť procesora. CPU a podporné obvody sú umiestnené na základnej doske. Je to zložitá doska plošných spojov, ktoré spájajú jednotlivé obvody. Obsahuje konektory tzv. sloty na pripojenie CPU (socket468, 939, ...), modulov operačnej pamäti (SIMM, DIMM), prídavných kariet (PCI, AGP,...) a napájania (ATX). Súčasťou základnej dosky je aj BIOS. Je to základný softvér umožňujúci komunikáciu s hardvérom počítača. Základné dosky sa líšia rozmermi, počtom a typom slotov, ale hlavne päticou pre procesor.

 

1.2.2.2 Pamäť

Hlavnou úlohou pamätí je uloženie údajov a inštrukcií, s ktorými počítač pracuje.

V ďalšom obsahu budeme pozornosť venovať vnútornej pamäti počítača Jedná sa prevažne o polovodičové pamäťové obvody s rôznymi vlastnosťami a použitím.

1.2.2.2.1 Druhy počítačových pamätí

Pamäte možno deliť z rôznych hľadísk. Základné delenie pamätí :

  ROM – iba na čítanie (Read Only Memory)

  RWM – načítanie aj zápis dát (Read Write Memory)

Do pamätí typu ROM sa údaje vkladajú už pri výrobe, príp. užívateľom pri programovaní a obyčajne ich nie je možné viac meniť. Používajú sa prednostne na čítanie uložených dát (znakové sady tlačiarní, BIOS, ...). Údaje sa z pamäti ani po odpojení napájania nevymažú.

Pamäť RWM umožňuje rovnako jednoduchý zápis ako aj čítanie údajov (operačná pamäť, cache,...). Po odpojení počítača od siete sa údaje z tejto pamäti vymažú.

Špeciálnym prípadom je pamäť označovaná ako RAM (Random Access Memory), pamäť s náhodným prístupom. Označuje pamäť, v ktorej sa k ľubovoľným dátam dostaneme za rovnaký čas, bez ohľadu na umiestnenie. Môže to byť pamäť aj ROM aj RWM.

Počítač obsahuje rôzne druhy polovodičových pamätí. Sú to registre obsiahnuté v CPU, rýchle pamäti cache, grafická pamäť, ale najdôležitejšou pre činnosť systému je operačná pamäť. Operačná pamäť (OP) je miesto, v ktorom je uložený vykonávaný program. Je vytvorená z integrovaných obvodov najčastejšie vo forme modulov (SIMM, DIMM). Pre výkonnosť systému je dôležitá veľkosť, inak povedané kapacita OP. Bežná kapacita OP dnešných počítačov je 256MB – 1GB. Výkonné počítače vyžadujú ešte viac OP až do niekoľkých desiatok GB. Rýchlosť pamäťového obvodu určuje prístupová doba. Je to čas za ktorý sa možno dostať k uloženým údajom. Používané OP majú prístupovú dobu okolo 10ns. Čím rýchlejšia pamäť, tým je drahšia.

 

1.2.2.2.2 Základné jednotky informácie

Všetky údaje, ktoré má počítač spracovať sa musia preložiť do formy, ktorej rozumie. Tomuto prekladu hovoríme kódovanie. Počítač pracuje s dátami preloženými do binárnej formy. Každá informácia je reprezentovaná postupnosťou jednotiek a núl. Hovoríme, že je zapísaná v binárnom kóde.

Základnou jednotkou informácie je bit (b). Jeden bit môže obsahovať jednu „1“

alebo jednu „0“. Keďže bit je veľmi malá jednotka informácie, spájajú sa bity do väčších celkov. Často používanou jednotkou je bajt (B). 1B = 8b. Niekedy sa možno stretnúť pojmom slovo, čo je 16b. Väčšie objemy dát možno vyjadriť v násobkoch základných jednotiek

1kb = 1024b kilobit 1kB = 1024B kilobajt

1Mb = 1024kb megabit 1MB = 1024kB megbajt

1Gb = 1024Mb gigabit 1GB = 1024MB gigabajt

1Tb = 1024Gb terabit 1TB = 1024GB terabajt

Na zakódovanie jedného znaku sa obyčajne používa 1B. Bežné niekoľkostranové texty zaberajú rádovo 10-tky kB. Súbory s obrázkami podľa použitého formátu a veľkosti rádovo jednotky MB. Video súbory, filmy niekoľko 100 MB až rádovo GB.

 

1.2.2.3 Vstupné zariadenia

Ako vstupné zariadenia sú označované všetky periférie, ktoré umožňujú zadávať údaje  do počítača. Najčastejšie používaným vstupným zariadením je klávesnica. Umožňuje odosielať do počítača informácie o stlačení jednej alebo viacerých kláves. Klávesnica má 103/104 kláves rozdelených na alfanumerické (písmená) , numerické (čísla) a funkčné (riadiace). Dnešné klávesnice sú riadené mikrokontrolórom, čo umožňuje napr. jednoducho meniť rozloženie znakov na klávesnici, použiť rôzne národné znaky (š, č, ľ, ...), či naprogramovať klávesnici rôzne funkcie (multimediálne klávesnice). Klávesnica sa k základnej jednotke pripája prostredníctvom konektorov. Najbežnejšie sú použité DIN, PS2 a USB.

Rozhodujúce pre uľahčenie ovládania je použitie polohovacích zariadení. Tieto zariadenia menia pohyb po podložke na pohyb kurzora na obrazovke. Najpoužívanejším zariadením tohto typu je myš. Používateľ drží myš v ruke a pohybuje ňou po podložke. Podľa spôsobu prevodu ich delíme na mechanické (s guličkou) a optické. Okrem ovládania kurzora má myš ešte 2 alebo 3 tlačidlá. Tieto umožňujú zadávať príkazy napr. spustenie programu, posun okna, kopírovanie atď. K počítaču sa myš pripája pomocou konektorov RS23, PS2, USB. Zriedkavejšie sa používajú iné zariadenia napr. trackball, čo je v podstate myš naopak.

Užívateľ nepohybuje celým zariadením, ale iba odvaľuje guľu. V prenosných počítačoch sa často používa touchpad. Je to podložka citlivá na dotyk. Pohybom po podložke ovláda používateľ kurzor. Podobne funguje aj tablet. Tento však nie je možné ovládať prstom, ale iba špeciálnym perom alebo myšou. Používa sa hlavne pri práci s grafickými aplikáciami (korekcie fotografií).

 

Pákový ovládač joystick sa najčastejšie používa pri ovládaní počítačových hier. Môže byť vyrobený v klasickej forme, ako volant, či game pad. Na prezentačné účely je vhodné svetelné pero. Je to zariadenie, ktorého pohyb po obrazovke sa na nej zobrazuje, akoby užívateľ priamo do obrazu kreslil. Na prevod papierovej predlohy do elektronickej podoby sa používa skener. Možno ním zosnímať rôzne predlohy (texty, fotografie atď., ktoré je potom možné upravovať pomocou vhodného softvéru. Špeciálnym prípadom je možnosť rozpoznávania textu (OCR). Tento je môžeme následne upravovať vo vhodnom textovom editore. V bežnom živote sa so skenerom stretneme napr. v supermarketoch pri snímaní čiarového kódu. Veľmi rozšírenými vstupnými zariadeniami sú dnes digitálny fotoaparát digitálna videokamera. Ich hlavnou výhodou je možnosť neskoršej úpravy snímkov (filmu) v počítači, jednoduchá archivácia a celkovo nižšie náklady na fotografovanie. Na záznam a spracovanie zvuku je možné použiť mikrofón.

1.2.2.4 Výstupné zariadenia

Ako výstupné sú označované všetky periférie počítača slúžiace na zobrazenie výsledkov činnosti užívateľa. (CRT monitor, LCD monitor, ploter, dataprojektor)

Štandardným výstupným zariadením takmer každého PC je monitor. Zobrazuje informácie generované grafickou kartou na obrazovke alebo zobrazovacom panely monitora. Podľa typu zobrazenej informácie hovoríme o textovom móde, v ktorom sa zobrazujú znaky a grafickom móde, ktorý umožňuje zobraziť prakticky ľubovoľnú informáciu. Prevažná väčšina programov pracuje v grafickom móde, ktorý je pre užívateľa príjemnejší a zrozumiteľnejší. Podľa princípu vzniku obrazu sa monitory delia na klasické obrazovkové (CRT) a tenké zobrazovače (LCD).

Monitor CRT používa na vytvorenie obrazu klasickú obrazovku. Pracujú na princípe vychyľovania elektrónového lúča, ktorý dopadom na tienidlo obrazovky vybudí bod s luminofórom - látkou emitujúcou svetlo. Analógový signál privedený na rozhranie VGA spracujú obrazové obvody monitora. CRT monitory sú lacnejšie, majú vyšší kontrast, svietivosť a pozorovací uhol. Naproti tomu sú väčšie, ťažšie, s vyššou spotrebou a sú zdrojom rôznych žiarení ( ELM, RTG, ...) Základ LCD displeja tvoria dve tenké sklenené dosky, medzi ktorými je materiál označovaný ako tekuté kryštály. Dokáže vplyvom elektrostatického poľa meniť optické vlastnosti. LCD zobrazovače využívajú práve túto vlastnosť, ktorou je možné ovládať priehľadnosť obrazového bodu. LCD nie je zdrojom svetla. Potrebuje externý zdroj označovaný tiež podsvietenie. LCD panely sú ľahké, s nízkou spotrebou, ale nižším kontrastom a obmedzeným pozorovacím uhlom. Vybrané charakteristiky monitorov:

  uhlopriečka – veľkosť obrazovky

  rozlíšenie – počet zobrazovaných bodov

  obnovovacia frekvencia – počet rozsvietení toho istého bodu za s (CRT)

Medzi často používané zobrazovacie zariadenia na prezentačné účely patria dataprojektory. Umožňujú premietať obraz na veľkú plochu s uhlopriečkou aj niekoľko merov. Tačiarne sú zariadenie umožňujúce zobraziť informáciu najčastejšie v papierovej forme.Delia sa na ihličkové, atramentové a laserové. Tlač môže byť čiernobiela, alebo farebná.Pripájajú sa k počítaču najčastejšie rostredníctvom portu USB alebo paralelným portom LPT. Mechanické otlačenie bodu cez pásku na papier využívajú ihličkové tlačiarne. (Podobný princíp ako písací stroj). Atramentové vytvárajú obraz z drobných kvapiek atramentu (1 pikoliter) nanášaných tesne vedľa seba. Laserové používajú svetlocitlivý valec na vytvorenie obrazu, pomocou ktorého sa na papier nanáša čierny prášok (toner). Toner je zatavený do papiera pri teplote asi 2000C. Farebný obraz pri tlačení vzniká miešaním základných farieb modelu CMY, žltá – fialová –  purpurová.

Niektoré vybrané charakteristiky tlačiarní:

  rýchlosť tlače – strán / min,

  životnosť náplne – počet vytlačených strán,

  náklady na tlač,

  mesačná zaťažiteľnosť tlačiarne.

Súradnicový zapisovač (ploter) umožňuje kreslenie výkresovej dokumentácie, tlačenie na veľké formáty (plagáty), alebo použitím špeciálnych nástrojov gravírovanie, frézovanie či vyrezávanie z rôznych materiálov. Medzi výstupné zariadenia zaradzujeme aj reproduktory. Najčastejšie ako samostatné zariadenie, môže však byť súčasťou napr. monitora.

 

1.2.2.5 Vstupno-výstupné zariadenia

Zariadenia, ktoré umožňujú prenos dát z aj do počítača sa označujú ako  vstupnovýstupné. Najčastejšie sú to rôzne pamäťové kľúče (flash disky), zálohovacie zariadenia, externé disky, a pod. K týmto možno zaradiť aj špeciálne joysticky so spätnou väzbou. Takýmto zariadením je dotyková obrazovka. Je použitá aj ako zobrazovač a zároveň slúži ako polohovacie zariadenie či klávesnica. Používa sa hlavne v mobilných zariadeniach PDA, Tablet PC a na verejných miestach ako informačné či navigačné zariadenie.

 

1.2.2.6 Pamäťové zariadenia

Pamäťové zariadenia slúžia na trvalé alebo dlhodobé uchovávanie údajov. Umožňujú používateľovi uložiť svoje dokumenty a neskôr ich použiť na ďalšie spracovanie. Podľa spôsobu uchovania dát ich rozdeľujeme na magnetické a optické zariadenia.

1.2.2.6.1 Druhy pamäťových zariadení

Magnetické zariadenia využívajú na uloženie dát vhodné vlastnosti  eromagnetických materiálov. Najčastejšie používané pevný disk (HDD), pružný disk - disketa (FDD), ZIP disk, a iné. HDD je pamäť na zápis aj čítanie údajov. Uchováva údaje aj bez napájania. Základ HDD tvoria pevné platne, na ktoré sa zaznamenávajú dáta prostredníctvom záznamových a čítacích  hláv. HDD je obyčajne uložený v základnej jednotke – interný HDD. Pripája sa pomocou dátového rozhrania ( EIDE, SCSI, SATA) k základnej doske a napájania k zdroju. Na prenos veľkého objemu dát je možné použiť aj HDD v externom prevedení. Je to obyčajne HDD s externým krytom, napájaním a dátovým rozhraním USB na pripojenie z základnej jednotke zvonku. Medzi najdôležitejšie parametre HDD patrí kapacita (40GB – 300GB). Určuje aký objem dát je možné na disk uložiť. Prístupová doba (okolo 10ms) je údaj o rýchlosti disku. Otáčky (5400 za min, 7200 za min,) súvisia s rýchlosťou disku. Cena za GB je asi 30 – 40 Sk. Prenosné magnetické zariadenia používajú výmenné média na uloženie informácie. Je možné ich preto použiť na ľubovoľnom počítači s vhodnou mechanikou. V súčasnosti na ústupe je FDD. Je to pomalé a nespoľahlivé zariadenie, ktoré využíva diskety s kapacitou 1,44MB. Cena je relatívne vysoká cca 20 Sk / disketa. Lacnejším, ale málo rozšíreným riešením je ZIP. Využíva diskety s kapacitou 100MB. Nie je kompatibilná s FDD. Kompatibilným zariadením s FDD je veľmi málo používaná mechanika LS-120. Disketa má kapacitu 120MB. Na zálohovanie sú určené páskové zariadenia. Využívajú záznam dát na magnetickú pásku. Prístup k údajom je zdĺhavý a závisí od polohy pásky. Môžu mať veľkú kapacitu rádovo stovky GB. Cena je obyčajne veľmi vysoká a pre domáceho užívateľa je takéto riešenie prakticky neprístupné. Zariadenia s magnetickým záznamom dát je potrebné pred prvým použitím formátovať. Formátovanie slúži na vytvorenie vhodnej štruktúry umožňujúcej orientáciu v množstve dát uložených na disku. Formátovaním sa vytvára tzv. súborový systém, ktorý možno prirovnať k nejakej databáze adries (zoznam). Zaznamenáva čo a kde je na disku uložené. Bez formátovania nie je možné na disk nič zaznamenať. Optické zariadenia využívajú odraz svetelného (laserového) lúča od média, na ktorom sú uložené údaje. K týmto zariadeniam patrí CD a DVD disk. CD ROM / DVD ROM sú média iba na čítanie uložených údajov. Údaje sú uložené nadisk lisovaním (mechanicky) pri výrobe vo forme priehlbín (pitov). Na čítanie je potrebná CD/DVD mechanika. Obyčajne je súčasťou počítača (interná) alebo ako externé zariadenie. Kapacita CD disku je 700MB, DVD disku od 4,7GB do 17GB podľa vyhotovenia. Prístupová doba asi 100 ms. V špeciálnych mechanikách je možné údaje na CD/DVD aj zaznamenávať. Hovoríme o tzv. napaľovačkách. Na uloženie dát je potrebné použiť špeciálne médium. Označuje sa CD-R alebo DVD-R. R znamená recordable – zapisovateľné, ale iba raz na jedno médium. CD-RW resp. DVD-RW označuje média prepisovateľné, z ktorých je možné údaje vymazať a napáliť nové.

 

1.2.3 Softvér

 

1.2.3.1 Druhy softvéru

Ako sme už uviedli, softvér je programové vybavenie počítača. Oživuje hardvér tak, aby tieto technické časti počítača boli schopné vzájomne spolupracovať. Takto softvér umožňuje, aby počítač uľahčil činnosť používateľovi v príslušnej oblasti ľudskej činnosti. Softvér na základe uvedeného rozdeľujeme do dvoch veľkých skupín a to na: operačný systém a aplikačný softvér.

 

1.2.3.2 Operačný systém

Operačný systém (OS) je základným programovým vybavením počítača. Je nutný k tomu, aby počítač vôbec fungoval, OS chod počítača riadi. Operačný systém zabezpečuje:

spoluprácu jednotlivých hardvérových komponentov, aby dovedna tvorili jeden funkčný celok, teda obsluhuje hardvér (napr. pohyb myšou sa prenáša na pohyb kurzora po obrazovke),

 V súčasnosti sa najčastejšie stretneme s operačným systémom od firmy Microsoft, označovaným ako MS Windows. Jedná sa o komerčný softvér – pokiaľ ho chceme využívať, musíme si zakúpiť jeho licenciu. Nie je však jediným na trhu. Stretnúť sa môžeme s OS Unix  alebo inými alebo s voľne šíriteľným OS Linux. Operačný systém je pre činnosť počítača nevyhnutným, užívatelia však často jeho existenciu vnímajú len okrajovo, pretože neprináša im okamžitý konečný efekt.

 

1.2.3.3 Aplikačný softvér

Aplikačný softvér (aplikácia) je program, ktorým sa užívateľ bezprostredne dopracováva k plánovaným konečným efektom. Aplikácie najmä:

Uľahčujú vytváranie, upravovanie a tlač textov, grafov, tabuliek atď. – programy na spracovanie textu (textové editory, textové procesory)

Umožňujú vytvárať a upravovať tabuľky a z nich rôzne grafy – programy zo skupiny tabuľkových procesorov, tabuľkových kalkulátorov.

Umožňujú nám kreslenie a úpravu obrázkov – grafické editory. Tu patria aj programy na úpravu digitálnej fotografie, či naskenovaných predlôh.

Umožňujú prácu s veľkým objemom dát, ktoré sú uložené prevažne vo forme tabuliek vzájomne prepojených, sa používajú databázové systémy. V praxi sa najčastejšie stretneme s databázami v účtovníckych aplikáciách, v informačných systémoch (napr. v bankovníctve, v zdravotníctve – kartotéky pacientov, rezervačné systémy – letenky, ubytovanie, telefónne zoznamy, evidencia obyvateľstva, budov, motorových vozidiel).

Umožňujú publikovanie – DTP – desktop publishing – programy pre publikovanie. Zabezpečujú a hlavne zjednodušujú a zrýchľujú proces vytvárania kníh, novín, časopisov a tlačovín.

Umožňujú elektronickú prezentáciu – prednášajúci prezentuje konkrétnu tému skupine ľudí, pričom im na monitore počítača zobrazuje postupnosť snímok, ktoré obsahujú obrázky, texty, grafy, tabuľky či ďalšie dáta.

Umožňujú prezeranie údajov na Internete – je možné len s použitím webového prehliadača – aplikácie, ktoré správne zobrazujú obsah www stránok.

Umožňujú tvoriť a spúšťať multimediálne aplikácie – umožňujú pracovať naraz s textom, obrázkami, videom (sekvencia obrázkov) a zvukom. Multimediálne dáta sú väčšinou veľkého rozsahu, preto sú umiestnené na DVD nosičoch. Ich interpretácia kladie vysoké nároky na charakteristiky hardvéru. Príkladom multimediálnych aplikácií sú hry, simulačné trenažéry, výukové programy.

Umožňujú „zabiť“ voľný čas – počítačové hry – rovnako patria do skupiny aplikačných programov Aplikáciami môžu byť teda jednotlivé programy, ktoré slúžia na konkrétnu prácu (písanie textu, kreslenie obrázku, prezeranie www stránky, počúvanie hudby z CD či pozeranie filmu z DVD). Môžu sa dodávať jednotlivo alebo v tzv. balíkoch – kancelársky balík bude napr. obsahovať aplikácie, ktoré sa uplatnia pri chode malej firmy či v domácom použití: textový procesor, tabuľkový procesor, grafický editor, prehliadač www stránok, program na prácu s elektronickou poštou, program na prehrávanie CD, DVD – multimediálny prehrávač.

 

Aplikáciami môžu byť aj celé systémy, v ktorých viaceré aplikácie spolupracujú.

Napríklad: systém pre zdravotnú ambulanciu bude obsahovať časť pre kartotéku pacientov, časť pre údaje, ktoré sa zasielajú zdravotným poisťovniam, evidenciu faktúr od dodávateľov a odberateľom, evidenciu materiálu atď. Iným príkladom môže byť systém pre riadenie technologického procesu výroby.

V každej oblasti ľudskej činnosti sa v dnešnej dobe už stretneme s počítačom. Má však vždy v sebe operačný systém, ktorý zabezpečí jeho samotný chod a príslušnú jednu alebo niekoľko aplikácií, ktoré súvisia s danou oblasťou, aby nám uľahčili život v tom -konkrétnom smere.

 

 

1.2.3.4 Grafické používateľské rozhranie (GUI)

Práca s počítačom bola v minulosti doménou úzkeho okruhu ľudí, ktorí dokázali s týmito strojmi komunikovať pomocou príkazov. Tie sa museli písať striktným spôsobom, bežnému človeku nie veľmi blízkym. Ovládanie funkcií operačného systému sa vykonávalo pomocou presne špecifikovaných príkazov, ktoré sa zapisovali do tzv. príkazového riadku v jednoznačne definovanom tvare. Nedodržanie pravidiel zápisu konkrétneho príkazu spôsobilo, že systém nereagoval alebo viedlo k jeho nesprávnej interpretácii, čo zapríčiňovalo nemalé problémy. K ovládaniu počítača bolo väčšinou potrebné mať naporúdzi manuál s príkazmi.

Prostredie operačného systému bolo väčšinou neprívetivé – čierna obrazovka, na ktorej sa vypisoval biely text, kurzor v podobe blikajúcej vodorovnej čiarky .... Každá aplikácia mala svoj spôsob ovládania, preto užívateľ k príručke operačného systému potreboval ešte príslušné manuály jednotlivých aplikácií. No nebolo to nič, čo by pritiahlo široký okruh užívateľov.

Aby sa počítače stali užívateľsky príjemnejšie a teda aby mohli úspešne preniknúť do všetkých, nie len technicky orientovaných životných sfér, bolo potrebné „poľudštiť“ ich ovládanie.

Čiernu obrazovku operačného systému vystriedala farebná plocha s množstvom obrázkov - ikon, ktoré sa dajú ovládať pomocou myši. Bežný užívateľ už nemusí poznať presný tvar príkazu, ktorý chce realizovať. Stačí mu napr. myšou klikať na príslušné ikony Výhodou GUI je jednotnosť ovládania operačného systému a aplikácií, ktoré pod ním pracujú. Používajú sa rovnaké ovládacie prvky, rovnaké postupnosti v ponukách, podobná grafika, aby sa užívateľ ľahšie zorientoval.

1.2.3.5 Vývoj systémov

Vznik počítačového systému je proces, ktorý prechádza niekoľkými vývojovými fázami. Program je produkt ľudskej činnosti a skôr ako ho nájdeme v ponuke nejakého distribútora alebo priamo na svojom harddisku, predchádza tomu niekoľko etáp. Najprv musí vyvstať požiadavka na vytvorenie aplikácie, systému. Tá príde buď ako konkrétny podnet od klienta, ktorý chce daný problém riešiť prostredníctvom IKT, alebo ako výsledok prieskumu trhu, ktorý zistí, že takáto aplikácia bude mať uplatnenie.

 

Fázy vývoja počítačového systému

Analýza

Definovaná úloha sa musí analyzovať., musia sa preskúmať všetky situácie a stavy, ktoré môžu nastať. Úloha sa rozdelí na čiastkové problémy.

Návrh

Je potrebné stanoviť postup riešenia (algoritmus), pomocou sa od definovaných vstupných údajov dopracujeme k výsledkom.

Programovanie

Programátor alebo tím programátorov vytvoria program, ktorý bude realizovať definovanú požiadavku.

Implementácia a testovanie

Program je potrebné otestovať na rôznych údajoch tak, aby sa odhalili a odstránili prípadné chyby. Overuje sa, či vyhovuje požiadavke, definovanej v úvode a či pracuje vo všetkých situáciách správne. Až tak je možné umiestniť ho do praxe.

Celý tento proces je veľmi náročný a veľkým dielom sa na ňom podieľa ľudský faktor. Často krát až reálne používanie programu ukáže, či splnil všetky požiadavky praxe, hlavne tie spoločenské. Pokiaľ áno, a ukáže sa, že program je prínosom a uplatnil sa na trhu, po nejakom čase vznikne potreba program upraviť – inovovať. Môže to byť z dôvodu vývoja pokroku (napr. u účtovníckeho programu neustále zmeny v legislatíve, ktoré sa zavádzajú do softvéru vo forme opráv, vyžadujú po čase vytvorenie jeho novšej verzie, aby sa všetky opravy za dané obdobie zahrnuli do samotného základu programu). Prichádza tiež veľa podnetov od samotných užívateľov, ktorí najlepšie vedia, ako im program najlepšie uľahčí prácu. Inováciou programu vznikne jeho nová verzia, ktorá ponúka lepšie možnosti práce v ňom než verzia predchádzajúca. (Príkladom môže byť vývoj OS Windows: Windows 95, Windows 98, Windows ME, Windows 2000, Windows XP, 6,7, 8 – to sú názvy hlavných verzií, ktoré sa objavili na trhu od roku 1995, kedy firma Microsoft prišla so svojim novým operačným systémom. Podobne u aplikácií – napr. balík MS Office 97, 2000, XP.) Z dôvodu udržania si zákazníkov firmy, ktoré prichádzajú s novou verziou, ponúkajú ju svojim súčasným klientom ako upgrade za zvýhodnených podmienok.


1.2.4 Informačné siete


Hoci počítač môže fungovať aj samostatne, efektívnejšie využitie výpočtového výkonu, hardvérových zariadení a softvéru a zlepšenie a zrýchlenie komunikácie je možné spojením počítačov do celku, ktorému hovoríme počítačová sieť.

 

1.2.4.1 LAN, WAN

Počítačové siete podľa veľkosti delíme na LAN (Local Area Network - lokálna), MAN a WAN. LAN je sieť pokrývajúca relatívne malú plochu. Obyčajne je to sieť organizácie, úradu, firmy, či školy v rámci miestnosti, alebo budovy. LAN používa jednu technológiu. V súčasnosti je najrozšírenejšou technológiou Ethernet. MAN (Metropolitan Area Network – mestská ) je sieť pokrývajúca väčšie územie. Typicky sú to siete univerzitné, siete veľkých firiem. Dobrým príkladom je káblová televízia. Využíva rôzne technológie v závislosti od veľkosti a počtu užívateľov. WAN (Wide Area Network - rozľahlá) je sieť bez obmedzenia veľkosti. Sú to napríklad omunikačné štruktúry tvorené satelitmi a družicami, ale najznámejšia WAN je Internet. Využíva technológie umožňujúce spojenie na veľké vzdialenosti. Obyčajne telekomunikačné linky.

Podľa spôsobu komunikácie sa počítačové siete delia na peer-to-peer (rovný s rovným  a klient-server . V sieťach peer-to-peer majú všetky počítače rovnaké možnosti pri poskytovaní služieb a komunikácii. Táto architektúra je vhodná pre malý počet spojených staníc. Obyčajne do 10. Tiež sa im hovorí SOHO (Small Office – Home Office).

Architektúra klient-server je vhodná pre siete s veľkým počtom staníc. V sieti existuje jeden, alebo niekoľko nadradených počítačov, ktoré poskytujú služby klientskym staniciam. Od výkonnosti a spoľahlivosti servera(ov), je odvodená aj spoľahlivosť celej siete. Obyčajne si vyžadujú školeného správcu. Podľa typu poskytovaných služieb delíme servery na doménové, súborové, tlačové, webovské a poštové. Všetky uvedené služby môže poskytovať aj jeden počítač.

Počítačová sieť poskytuje užívateľom niekoľko výhod. Jednou z najčastejšie využívaných je zdieľanie. Zdieľanie umožňuje využívať hardvér a softvér, ktorý nie je priamo súčasťou počítača. Typicky sa používa zdieľanie diskového priestoru, zdieľanie tlačiarne, alebo rôznych mechaník. Táto služba zabezpečí efektívnejšie využitie zariadenia a zníženie nákladov na jeho nákup. Nie je potrebné kúpiť niekoľko lacných tlačiarní každému, ale možno kúpiť jednu drahšiu sieťovú, ktorá je v konečnom dôsledku lacnejšia ako samostatné tlačiarne spolu. Zdieľať možno aj databázy napr. skladové zásoby, adresár osôb, firemné formuláre a pod. Použitím sieťových verzií programov je možná jednoduchšia tímová práca a zníženie nákladov na nákup softvéru. Zdieľanie je však potenciálne nebezpečná služba, preto je potrebné pri jej využívaní definovať úroveň prístupu pre rôznych užívateľov pomocou prístupových práv.

 

1.2.4.2 Intranet, extranet

Intranet je vnútropodniková sieť založená na Internetových technológiách. Využíva komunikáciu pomocou protokolu TCP/IP, umožňuje bezpečné pripojenie amestnancov k sieti lokálne aj vzdialene (vzdialené pracoviská, z domu). Využívanie intranetu zvyšuje produktivitu, zlepšuje komunikáciu a znižuje náklady firmy.

Ak prístup k intranetu majú aj iní užívatelia ako zamestnanci napr. zákazníci, partneri označujeme sieť pojmom extranet. Prístup vonkajších užívateľov môže byť obmedzený na určité časti intranetu. Podmienkou úspešnej implementácie je zabezpečený prístup užívateľov z vonkajšej siete, obyčajne Internetu, do intranetu. Zabezpečenie je najčastejšie realizované prostredníctvom firewall-u. Firewall, hardvérový alebo softvérový, oddeľuje vnútorný intranet od vonkajšieho extranetu

 

1.2.4.3 Internet

Internet je celosvetová komunikačná štruktúra, založená na výmene informácii prostredníctvom protokolov TCP/IP medzi počítačmi a počítačovými sieťami. Preto sa často tiež označuje pojmom sieť sietí. História Internetu, vtedy ešte pod názvom Arpanet, sa datuje od 70-tych rokov 20 storočia. Pôvodne vojenská sieť neskôr sprístupnená akademickej pôde. V 90-tych rokoch nastal neuveriteľný rozvoj Internetu tým, že bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti sa odhaduje počet pripojovaných počítačov na 10-tky miliónov. Najviac využívanou službou internetu je WWW (World Wide Web –„celosvetová pavučina“). Využíva jazyk HTML a protokol HTTP, ktorý prostredníctvom hypertextových odkazov poskytuje užívateľovi jednoduché rozhranie pre vyhľadávanie a zobrazovanie informácií. Internet poskytuje aj ďalšie služby ako napríklad zasielanie textových správ – e-mail, zdieľanie súborov – FTP, on-line komunikáciu – IRC, vzdialené pripojenie k počítaču – Telnet (SSH) a iné. Aby bolo možné služby Internetu využívať je potrebné sa k sieti pripojiť prostredníctvom poskytovateľa pripojenia tzv. ISP - Internet Service Provider. Tento klientovi poskytuje logické pripojenie. Fyzické pripojenie môže byť vytvorené rôznymi spôsobmi. Veľké spoločnosti a solventní zákazníci využívajú prenajatú pevnú linku, ktorá poskytuje rýchle (od 1,5 Mbps) a časovo neobmedzené pripojenie. Ostatní užívatelia môžu využiť ďalšie možnosti. Buď bezdrôtové (Wifi, GRPS) alebo pomocou káblov (telekomunikačná sieť, káblová televízia). Tieto spôsoby sú pomalšie, časovo obmedzené, ale cenovo dostupnejšie.

 

1.2.4.4 Využitie výpočtovej techniky pri telefonovaní

Domácnosti najčastejšie na pripojenie využívajú telefónnu linku a existujúcu verejnú telefónnu sieť (Public Switched Telephone Network – PSTN). V dnešnej dobe na ústupe je tzv. Dial-up pripojenie využívajúce prenos pomocou analógového signálu. Je to pripojenie pomalé (56 kbps) a nespoľahlivé. Oveľa častejšie sa využíva pripojenie digitálnou linkou ISDN (Integrated Services Digital Network) alebo ADSL (Asymetric Digital Subscribe Line). ISDN využíva klasickú telefónnu linku upravenú na prenos digitálneho signálu. ISDN prípojka poskytuje dve nezávislé linky s rýchlosťou 64 kbps každá (t.j. 128 kbps)a ďalšie vymoženosti ako napr. identifikácia volajúceho. ADSL je technológia, ktorá využíva frekvenčné pásmo nepoužívané pre telefonovanie, na vysokorýchlostné (128 kbps – 4 Mbps) pripojenie do Internetu.

Všetky spôsoby vyžadujú na pripojenie počítača k telefónnej sieti zariadenie označované MODEM (Modulátor/Demodulátor). Typ je závislý od použitého spôsobu pripojenia, a preto rozlišujeme modemy analógové (pre Dial-up), digitálne (pre ISDN) a ADSL modemy.

Prenosová rýchlosť je jedným z rozhodujúcich kritérií, podľa ktorého sa užívateľ rozhoduje medzi tým, či oným pripojením. Udáva sa v bitoch za sekundu (bps – bits per second) alebo násobkoch kilobit za sekundu (kbps), megabit za sekundu (Mbps).

 


 

1.2.5 Využitie IT v každodennom živote

 

1.2.5.1 Počítače v práci

Procesy spracovávania informácií počítačom sa veľmi podobajú procesom, ktorými spracovávajú informácie ľudia. Najprv informáciu získame, potom ju triedime podľa určitých kritérií, neskôr urobíme rozbor, a ak je to potrebné vyžiadame si ešte dodatočné informácie až dôjdeme ku získaniu daného výsledku. V súčasnosti sú informácie vo veľkej miere spracovávané počítačom, ale nie vždy je to výhodné. Ak potrebujeme rýchle spracovanie veľkého množstvo dát použijeme na to počítač. Osoba – riešiteľ úlohy do spracovania dát vloží svoj intelekt, skúsenosti, tvorivosť, určí jednotlivé vzťahy na základe svojho úsudku. Pri nebezpečných pracoviskách (práca vo výškach, zamorenom priestore, vysokých napätiach) sa počítačmi simulujú určité krízové stavy a od nich sa odvádzajú určité bezpečnostné predpisy a pokyny v prípade ohrozenia zdravia alebo života. Na druhej strane, ak k nejakej nepredvídanej situácii dôjde, je potrebné (aj nevyhnutné) využiť kreativitu ľudských zdrojov – profesionálov.

Využitie rozsiahlych počítačových aplikácií

Počítačové systémy na spracovanie informácií nachádzame vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Uvedieme niektoré vybrané typy podľa ich zamerania.

Administratívne systémy – predstavujú kontrolu a efektívnosť štandardných administratívnych funkcií. Napr. Podnikateľ by mal zahrnúť do svojho administratívneho systému organizačnú štruktúru svojej firmy, administratívne procedúry a kontrolné prvky, prípravu personálu a jeho obsadenie, manažment a jeho kontrolné systémy

  Letecké rezervačné systémy – pomocou tohto systému nájdeme v sieti Internet vhodný let, pomocou rezervačného systému si overíme voľné miesta v lietadle, letenku si rezervujeme, zaplatíme buď platobnou kartou, alebo pri vyzdvihnutí letenky

  Spracovanie poistných nárokov – v sieti Internet si klient nájde všetky informácie, ktoré daná poisťovňa ponúka v rámci Slovenska alebo EÚ. Napr. produkty ako je životné poistenie, poistenie majetku, motorových vozidiel ap. Ďalej služby ako je výpočet poistného, hlásenie škôd a ich rýchla likvidácia, ap.


  On-line bankovníctvo – služba klientovi pomocou siete Internet, pokiaľ o túto službu požiada na vykonávanie pasívnych alebo aj aktívnych operácií. Napr. Sledovanie aktuálneho stavu svojho účtu, prevod peňazí z účtu na účet

 

Využitie rozsiahlych počítačových aplikácií v štátnej správe

Ďalšie využitie počítačových systémov stretávame vo verejnej správe. V informačných systémoch sú informácie o všetkých občanoch umiestnené v obrovských databázach.

Systémy pre verejné záznamy – sú v nich údaje získané pri sčítavaní obyvateľstva, o trvalom pobyte, registre matrík, databázy finančných úradov, ktoré evidujú všetkých daňových poplatníkov s ich všetkými potrebnými údajmi (okrem iného názov firmy, oblasť podnikania), databázy vozidiel, u ktorých sa evidujú všetky motorové vozidlá a ich majitelia, databázy katastrálnych úradov, trestný register, v ktorom sú záznamy o všetkých súdne trestaných osobách. V súvislosti s týmito veľkými systémami evidujúcimi takmer všetkých obyvateľov a s rozširovaním siete Internet sa často hovorí o možnosti elektronického hlasovania vo voľbách alebo referende. Tento typ hlasovania predpokladá, že každý občan bude mať prístup k sieti Internet a bude schopný preukázať svoju identitu (digitálnym podpisom). Výhody elektronického hlasovania sú značné – už nie je potrebné ručné sčítanie hlasov, tlač volebných lístkov, prenájom volebných miestností, zabezpečenie volebných komisií ... Pre hlasovanie obmedzeného počtu ľudí sa využíva elektronické hlasovanie aj dnes, napríklad v parlamente.

Využitie rozsiahlych počítačových aplikácií v zdravotníctve

Informačné systémy sa v zdravotníctve používajú k evidencii pacientov – zdravotná poisťovňa, nemocnica, oddelenie, k zabezpečovaniu zdravotného materiálu na jednotlivých oddeleniach alebo v lekárňach, ku kontrole a riadeniu jednotlivých prístrojov – diagnostické prístroje, ktoré sú riadené počítačom a podieľajúce sa na výsledku diagnostikovania (tomograf). Niekedy sa počítač podieľa aj na samotnej liečbe napríklad laserom pri rôznych operáciách

Využitie rozsiahlych počítačových aplikácií vo vzdelávaní

Rozsiahle počítačové aplikácie sú používané predovšetkým na vysokých školách. Informačný systém prevažne používajú na evidenciu študentov, pracovníkov, vyučovacích predmetov a študijných plánov. Pomocou siete Internet sa študenti môžu prihlasovať na jednotlivé prednášky, skúšky, semináre. Vyučujúci výsledky skúšok zadávajú priamo do informačného systému a tým je priebeh štúdia daného študenta veľmi prehľadný.Počítačové aplikácie umožňujú aj tvorbu rozvrhu (i keď sa nedarí vždy vytvoriť optimálny rozvrh), kde daný systém hneď umožňuje prístup nielen k rozvrhu študenta ale i vyučujúcich a učební. Študenti diaľkového štúdia môžu študovať niektoré predmety prostredníctvom e-learningu, alebo počítačom riadenej výučby – CTB (Computer Based Training). Napr. e- learning spočíva v naštudovaní teoretických informácií, ukážkových cvičení, kontrolných testov a záverečného testovania pomocou siete Internet, kde sa vopred zaregistruje skúšaný tým, že sa mu udelí index, vydaný kompetentnou firmou, ktorá zároveň stanovuje podmienky štúdia. Internetovú sieť môžeme použiť na rôzne jazykové, matematické výučby, konzultácie, diskusie, k zverejneniu tematických okruhov ku skúškam, k zadávaniu a odovzdávaniu domácich úloh.

Teleworking

Okrem sprístupnenia a spracovania informácií počítačové siete ponúkajú možnosti uplatnenia na trhu práce. Niektoré činnosti nevyžadujú prítomnosť pracovníka priamo na pracovisku, ale je možné ich vykonávať cez počítač, ktorý je pripojený k sieti Internet.

Takáto práca na diaľku (teleworking) prináša zamestnancom a zamestnávateľom výhody, ale i nevýhody. Výhodou sú menšie náklady spojené s prevádzkou kancelárskych priestorov (teplo, svetlo, voda, nájom), pohoda v domácom prostredí a tým vyššia produktivita a efektívnosť práce. Nevýhodou je nedostatok osobných kontaktov pracovníka a nemožnosť fyzickej kontroly . Teleworking kladie vysoké požiadavky na zodpovednosť pracovníka, samostatnosť pri plnení úloh a dostatočnú odbornosť.

 

1.2.5.2 Elektronický svet

Elektronická pošta

Elektronická pošta slúži k zasielaniu krátkych textových správ – e–mailov. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie formy písomnej komunikácie. Veľkou výhodou e–mailov je rýchlosť, nízka cena, rozposlanie správ veľkým skupinám ľudí a možnosť pripojenia k správe i súborovú prílohu. Zasielanie správ je v podstate zadarmo (ak nepočítame náklady spojené s pripojením na Internet) a je možné ho realizovať na spojenie s celým svetom. Na druhej strane treba mať na pamäti ohrozenie počítača šírením vírusov.

Elektronický obchod

Elektronický obchod (e-Commerce) znamená obchodovanie prostredníctvom siete Internet. Obchodovanie sa môže realizovať medzi dvoma firmami (Bussiness to Bussiness), alebo medzi firmou a zákazníkom (Bussiness to Customers), poprípade firmou a štátnou správou. On-line objednávanie – počítač (server), ktorý ponúka služby sa nazýva elektronický obchod (e-shop). Spôsob nakupovania od výberu tovaru po platbu . Zákazník si tovar vyberie, zaplatí a nechá doručiť. Pri nákupe prostredníctvom siete Internet je nutné zadať niektoré údaje o svojej osobe – meno, priezvisko, adresu, telefón, e-mailovú adresu a pri platbe prostredníctvom platobnej karty aj číslo karty a ďalšie údaje, ktoré umožňujú overiť si oprávnenosť jej použitia. Je možné, že dôjde ku zneužitiu týchto osobných údajov a pre to je dobré vopred si zistiť dôveryhodnosť daného servera. Ak ste si neistí daným serverom odporúča sa použiť iný spôsob nakupovania, alebo aspoň iný spôsob platby.

Pri nákupe v elektronickom obchode si kupujúci nemá možnosť bližšie pozrieť vybraný tovar. Preto okrem bežnej záruky, ktorá je daná zákonom, je i špeciálna záruka, ktorá umožňuje tovar vrátiť bez udania dôvodu do určitého počtu dní. (je dobré si to vopred pozrieť v obchodných a reklamačných podmienkach daného e-shopu). Výhodou nakupovania prostredníctvom e-shopu je, že nakupovať môžeme počas 24 hodín denne. Je k dispozícii široká ponuka reklám a možnosť porovnania cien s inými firmami, transakcie sa spracovávajú pomerne rýchlo, tovar si vyberáme v pokojnom domácom, alebo firemnom prostredí.

Nevýhodou nakupovania je hlavne zneužitie osobných údajov, nedostatočne prezretý tovar, nie je žiadny kontakt predavača a zákazníka, ktorý môže pri nákupe tovaru poradiť

 


 

1.2.6 Zdravé a bezpečné prostredie

 

1.2.6.1 Ergonómia

Ergonómia je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá výkonnosťou pracujúceho človeka a prispôsobovaním pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám človeka.

Význam ergonómie v pracovnom procese

Vytvorenie súladu medzi technickým riešením, funkciou výrobku a ich rispôsobenie ľudským možnostiam a potrebám nie je samoúčelné. Prínosy sú preukázateľné – počnúc príjemným pocitom z práce v príjemnom a motivujúcom zdravom prostredí na ľahko ovládateľných zariadeniach, až po dokumentovateľné zvýšenie pracovných výkonov, či zníženie množstva chýb.

S tým sa spája rad ďalších efektov, ako je napríklad zníženie práceneschopnosti, či choroby z povolania, alebo niektoré formy pracovnej únavy.

V období rýchle sa rozširujúceho nasadenia počítačov, aj na Slovensku v mnohých oblastiach, prudko rastie význam uplatňovania ergonomických princípov pri práci s počítačmi.

Zníženie záťaže na človeka v pracovnom procese, spôsobenej jeho interakciou s pracovnými prostriedkami a pracoviskom samotným, môže účelným uplatnením poznatkov ergonómie prinášať:

Pre organizáciu:

zníženie práceneschopnosti zamestnancov a chorôb z povolania,

zvýšenie pracovného výkonu,

zníženie chybovosti a zmätkovosti,

zlepšenie psychického stavu pracovníka,

Pre pracovníka:

zlepšenie psychického a fyzického stavu pracovníka,

minimalizáciu prejavov psychickej a fyzickej únavy,

prínosy v sociálnej oblasti - zlepšená sebarealizácia s pozitívnym dopadom,

na ekonomickú situáciu jednotlivca aj rodiny,

Pre spoločnosť:

zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva,

zvýšenie životnej úrovne človeka,

rozvoj firiem.

 

 

1.2.6.2 Zdravotné aspekty práce pri práci na počítači

Z mnohých správ a štúdii vyplýva, že na naše zdravie majú vplyv na jednej strane vlastnosti počítača a jeho komponentov a na druhej strane spôsob jeho používania a pracovné prostredie, v ktorom sa počítač spolu s jeho užívateľom nachádza.

Či si to už človek uvedomuje viac, alebo menej, na jeho psychiku, fyzický a zdravotný stav pôsobí v pracovnom procese celý komplex vonkajších ale aj vnútorných vplyvov.

Medzi nich patrí:

Svetlo. Jeho kvalita, umiestnenie zdrojov, odrazy a odlesky majú priamy vplyv na záťaž nášho zraku. Svetlo ovplyvňuje kvalitu a množstvo získavaných zrakových informácií, vplýva na efektivitu práce a pôsobí aj na náš psychický stav.

Farby. Patria k zrakovým vnemom a ovplyvňujú psychiku pri práci, niektoré priaznivo a ukľudňujúco, iné záporne. Týka sa to aj nielen farebného riešenia priestorov kancelárie, ale aj počítača a jeho komponentov a používaného software.

Hluk. Nepríjemné dôsledky hluku pri práci s PC zapríčiňujú stratu koncentrácie a zvýšenú chybovosť, hoci samotné počítače nie sú zdrojom škodlivých prejavov hluku. Pri práci s počítačom sa zdrojom rušivého hluku stávajú najčastejšie zvuky doliehajúce z ulice do miestnosti. Zdroj hluku však môže byť aj priamo vo vašej kancelárii. Mikroklíma. Teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu.

Nízke alebo príliš vysoké teploty pracovného prostredia citeľne ovplyvňujú chybovosť a výkonnosť obsluhy zariadení vplývajú na chorobnosť ľudí.

Žiarenie. Najčastejším negatívnym sprievodným javom katódových obrazoviek počítačových monitorov je elektromagnetické žiarenie. Jeho následky začínajú únavou v niektorých prípadoch podráždením pokožky tváre a očí. Stres. Pôsobí na psychiku a ovplyvňuje výkonnosť a chybovosť. Pri dlhodobom pôsobení môže zapríčiniť psychické ale aj telesné ochorenia.

Tvar a umiestnenie. Tvarové riešenie ovládačov a priestorové usporiadanie jednotlivých častí pracovného miesta má zásadný vplyv na fyzickú a psychickú pohodu pri práci s počítačom, vplýva na výkonnosť a kvalitu práce.

Najčastejšie zdravotné problémy pri práci s počítačom

Aj keď nemožno úplne oddeliť zdravotné dôsledky práce na počítači pre užívateľa od ostaných vplyvov (celkový životný štýl, fyzické a psychické danosti človeka, spôsob stravovania, a pod.), práca na počítači má svoje špecifiká a tým aj hroziace riziká pre naše zdravie.

Popis zrakových problémov

Náročnosť práce za obrazovkou monitora môže vyvolať viaceré zrakové problémy:

očnú únavu spojenú s pocitom očnej námahy prerastajúci až do bolesti hlavy,

zvýšené slzenie, podráždenie očných spojiviek, pálenie očí,

pocit tlaku v očiach,

spomaľované zaostrovanie,

pocit rozmazaného obrazu,

zrakové problémy súvisiace s poruchami slzného filmu: Za normálnych okolností oko produkuje slzný film, ktorá spĺňa viaceré ochranné funkcie. Film chráni oko pred prachom a zvlhčuje očný povrch. Býva obnovovaný mrkaním viečka, ktoré roztiera slzný film po celom povrchu oka. Pri práci za obrazovkou sa znižuje počet mrknutí tri až štyrikrát, vplyvom vertikálneho pohľadu na obrazovku sa zväčšuje plocha odkrytého oka, čo má za následok zvýšené vyparovanie slzného filmu. V dôsledku toho sa dostaví suchosť očí užívateľa počítača, nie zriedka sprevádzaná pálením. Obranné mechanizmy oka zareagujú jeho zvýšenou slzivosťou.

K poruchám slzného filmu prispieva:

dlhotrvajúca práca za obrazovkou bez zrakového kľudu,

výškovo nevhodne postavený monitor v osi priameho pohľadu užívateľa alebo nad ňou,

nízka obnovovacia frekvencia monitora (pod 85 Hz).

Problémy pohybovej sústavy

U trvalo sediaceho človeka sa váhou trupu, horných končatín a hlavy vyvíja tlak na stavce chrbtice a medzistavcové platničky v bedrovej oblasti, z čoho vznikajú známe bolesti v krížoch. Tým, že sa napínajú púzdra a väzy v bedrových a hrudníkových stavcoch, samôžu bolesti šíriť aj do vyšších častí chrbta. Človek, ktorý sleduje obrazovku počítača, potom naviac spravidla sedí dlhšiu dobu v strnulej polohe s predklonenou (niekedy aj zaklonenou) hlavou, mnohokrát aj so skrútením krčnej chrbtice podľa umiestnenia obrazovky či papierových podkladov. Tým sú jednostranné a dlhodobo zaťažované krčné svaly, ktoré v danej polohe držia hlavu.

Sprievodným javom sú bolesti v pletenci ramennom a v krčných svaloch, ktoré sú spôsobované svalovým napätím a obmedzeným prietokom krvi v niektorých svalových vláknach. Vznikajú kontraktúry (zatvrdliny) v svaloch, prejavujúce sa tuhosťou a sťažením prietoku krvi, v dôsledku čoho je sval bolestivý a je obmedzená jeho pohyblivosť. Bolesti väčšinou prechádzajú až do čelových oblastí hlavy, prípadne aj do ruky.

Odporúčania, ako sa vyhnúť problémom pohybovej sústavy

základným predpokladom je dobrá stolička,  ktorej sedadlo a sklon chrbtovej opierky možno ľahko nastavovať,

zásadným opatrením je nastavenie správnej výšky sedadla k výške pracovnej dosky stolu, klávesnici a myši; pri vzpriamenom sede a rukách položeným na klávesnicu majú ruky v lakťoch zvierať pravý uhol, je potrebné dbať aj na to, aby stehná neboli stláčané, čo je možno dosiahnuť vhodnou podložkou pre nohy;

dobrou pomôckou sú aj opierky zápästí na klávesnici,

je potrebné dodržiavať občasné prestávky v práci, pričom je dobré vstať, natiahnuť sa a prípadne si trošku zacvičiť.

S cieľom minimalizovať tieto problémy, boli vydané medzinárodné štandardy ISO 9241, ktoré spresňujú ergonomické požiadavky na pracoviskách s počítačom. Pre krajiny EÚ bola na tieto účely vydaná smernica 90/270/EC z roku 1990.

Ergonomické pomôcky

Pri častejšej práci s počítačom je potrebné myslieť na naše zdravie a štandardnú počítačovú zostavu rozšíriť o pomôcky, ktoré pomáhajú predchádzať bolestiam chrbtice, krku, predlaktia, ramien, tikom v očiach a ďalším dôsledkom dlhodobého sedenia pri počítači.

opierky chrbta,

držiak dokumentov

podložka pod nohy,

opierky zápästia .

Ergonomické klávesnice

Klávesnice sa často podceňujú - celkom neprávom. Buď totiž prácu na počítači významne uľahčujú, alebo ju neúmerne sťažujú. Veľkosť dlane a prstov, stupeň zbehlosti v písaní na stroji alebo zmyslové vnímanie a záľuba rozhodujú u kupujúceho, či mu je klávesnica sympatická alebo nie je. Klávesnica je pracovný nástroj a musí spĺňať určité požiadavky, ktoré uvádza a upravuje norma ISO 9241-4.

Už niekoľko rokov sa veľa hovorí o ergonomických klávesniciach. Sú to klávesnice s rozdelenými a často i tvarovanými poľami kláves, ktoré vychádzajú v ústrety prirodzenému držaniu ruky viac než štandardné ploché klávesnice. Tie nútia píšuceho, aby držal obidve ruky rovnobežne, čo vyžaduje u obrovskej väčšiny ľudí neprirodzené držanie paží, pretože rozmery klávesníc sú omnoho menšie než je šírka ramien. Neprestajné zaťažovanie šliach v zápästí môže tiež u profesionálnych pisárov vyvolať tzv. syndróm RSI (Repetitive Strain Injury), chorobu, ktorá môže mať za následok nielen opuchy a necitlivosť, ale tiež zápal púzdier šliach a mazových vačkov. Okrem prestávok a častých zmien polohy pomáha pri namáhaní šliach a svalov tiež udržiavať predlaktia a dlaňové časti v priamke a čo najuvoľnenejšie držanie. Práve toto sľubujú ergonomické klávesnice.

Monitor

Práca pri počítači najviac zaťažuje oči, z čoho potom prichádzajú bolesti hlavy a celková únava. Okolité svetlo, ktoré dopadá na monitor spôsobuje odrazy, ktoré veľmi znižujú kontrast obrazu na monitore (rozmazávajú ho). Používateľ je nútený prižmurovať oči, zaostrovať ich. Po pár hodinách sa dostavia bolesti hlavy a únava.

Monitor musí byť umiestnený vo výške očí pracovníka opretého o stoličku.

Monitor musí mať ľahko otočný podstavec s možnosťou horizontálneho a vertikálneho natáčania.

Na monitore treba zvoliť čo najvyššiu obnovovaciu frekvenciu (min. 85 Hz) aj keď na úkor rozlíšenia.

Súčasné monitory sa delia na tri triedy:

1. prvá trieda sú monitory s vysoko kvalitnou povrchovou úpravou skla

2. druhú triedu tvorí väčšina súčasných monitorov, možno ich používať, ale treba upraviť svetelné podmienky na pracovisku - rolety, osvetlenie

3. tretia trieda monitorov vyžaduje špeciálne upravené osvetlenie na pracovisku Pomocou kvalitných filtrov možno monitor druhej triedy upraviť na monitor prvej triedy

 

 

1.2.6.3 Bezpečnosť pri práci pri používaní počítača

Pravidlá správneho usporiadania počítačového pracoviska

vzdialenosť očí do monitora by mala byť cca 60 cm, t. j. na vzdialenosť natiahnutej ruky,

stred monitora má byť asi 18° pod rovinou očí; ak je vyššie, môže nás záhadne bolieť krk,

klávesnica by mala byť v takej výške, aby paže v predlaktí zvierali pravý uhol, pod zápästie patrí podložka, tak, aby ruka nesmerovala príliš nahor,

pred klávesnicou a po jej stranách je potrebné mať voľný priestor; po jednej strane klávesnice musí byť miesto pre myš (len tak na okraj: ak ste praváci, pouvažujte o umiestnení myši na ľavej strane; naučíte ovládať ju ľavou rukou, pravá bude voľná pre inú činnosť, napr. pre písanie),

monitor nepostavte pred okno, prudký prechod svetla dráždi oči; najlepšie je umiestniť monitor pred stenu, na ktorej je obraz s príjemným motívom,

monitor umiestnite tak, aby na obrazovke nevznikali odrazy - tie zvyšujú únavu očí,

vedľa monitora nepostavte kovovú lampu - dochádza tak k sekundárnemu vyžarovaniu elektromagnetického poľa; stojan je vhodné umiestniť minimálne vo vzdialenosti 30 cm od boku monitora,

monitory nemajú byť umiestnené v rade za sebou, rozhodne nedopusťte, aby v kuželi EMI (elektromagnetického poľa), ktorý monitor zo zadnej časti vyžaruje, sedel ďalší spolupracovník; z rovnakého dôvodu nie je dobré opierať sa o zadnú časť monitora,

monitory, prinajmenšom tie, ktoré nespĺňajú hygienické normy, by mali byť doplnené sklenenými filtrami od renomovaného výrobcu; ale aj u monitorov spĺňajúcich normu oceníme prinajmenšom odstránenie nepríjemných odrazov, ktoré dobrý polarizačný filter zabezpečí.

 

1.2.6.4 Životné prostredie a počítače

Výrobcovia počítačov sa snažia šetriť životné prostredie. To sa prejavuje rôznym spôsobom. Nezanedbateľné množstvo energie ušetrí to, že počítač sa po určitej dobe nečinnosti uvedie do tzv. spánku. Aj keď pri jednom počítači je úspora pomerne malá, skúsme si ju vynásobiť počtom všetkých počítačov, ktoré sú počas pracovnej doby zapnuté

Náplne do niektorých tlačiarní je možné opakovane plniť, nie je potrebné znovu vyrábať nádobky. Stále väčší dôraz sa kladie na to, ako naložiť s počítačom, keď doslúži. Stále častejšie sa na trhu objavujú rôzne recyklovateľné diely, alebo celé zariadenia – existujú napr. tzv. zelené PC, ktoré spĺňajú ekologické štandardy ako počas chodu, tak aj pri likvidácii. Niektoré súčasti počítača, nevynímajúc klávesnice, tlačiarne a monitory sú tvorené malým množstvom rôznych kovov a umelej hmoty, takže rozbité diely sú veľmi nebezpečným odpadom, ktorý nie je možné recyklovať.

V mnohých oblastiach ľudskej činnosti digitálne technológie šetria veľké množstvo papiera. Nie všetky dokumenty, ktoré sú uložené v počítači, je nutné tlačiť.

Na internete sa dajú nájsť firmy, ktoré sa zaoberajú recykláciou počítačových komponentov a taktiež zberom a spracovaním toxického odpadu.

 

1.2.7 Bezpečnosť

V súčasnosti sa veľmi často hovorí o hrozbách v súvislosti s používaním počítačov. Nasledujúca kapitola načrtne najčastejšie možnosti ohrozenia počítača. Uvedieme základné zásady zamerané na minimalizáciu rizík a tým zvýšenie počítačovej bezpečnosti

 

1.2.7.1 Informačná bezpečnosť

V oblasti biznisu je najcennejšou časťou počítača práve jeho obsah – dáta. Môžu to byť údaje osobné, firemné, či inak cenné. Tieto citlivé informácie je potrebné chrániť. Ochranu údajov nazývame aj bezpečnostná politika. Bezpečnostná politika organizácie musí byť známa všetkým zamestnancom. Môže byť účinná len v prípade jej dodržiavania. Ochrana je rozdelená do dvoch úrovní. Ochrana fyzická a ochrana softvérová.

Fyzickú ochrana predstavuje zabezpečenie výpočtovej techniky pred poškodením (živelná katastrofa, opotrebovanie, úmyselné zničenie), krádežou, či stratou. Tu sa uplatnia rôzne zabezpečovacie zariadenia (alarmy, zámky, mreže), prepäťové ochrany, ohľaduplné zaobchádzanie z počítačom, stabilná poloha počítača a pod.

Softvérová ochrana predstavuje spôsob, ktorým sa programovým vybavením ajfyzickou ochranou minimalizujú straty v prípade prekonania fyzických bariér. Najčastejším spôsobom je obmedzenie prístupu k počítaču užívateľským menom (login, ID) a heslom. Login je označenie pridelené užívateľovi. Malo by užívateľa identifikovať (hraskoj, janhra,...). Heslo (password) je overovacia postupnosť znakov, pomocou ktorej sa používateľ autentifikuje. Heslo muší byť čo najzložitejšie, aby ho nebolo jednoduché odhaliť. Nemalo by to byť bežné slovo, meno, či iný údaj súvisiaci s užívateľom. Dobré heslá obsahujú aspoň 8 znakov, malé a veľké písmená abecedy, čísla aj iné znaky. (Jnv08ooR!). Aj pri rešpektovaní uvedeného je možné heslo časom odhaliť. Bezpečnostná politika organizácie by preto mala definovať, ako často je potrebné heslo meniť (napr. raz mesačne). Niekedy je heslo nahradzované biometrickými údajmi (odtlačok prsta). Na základe autentifikácie sú potom užívateľovi prideľované prístupové práva k objektom. Systém prístupových práv určuje, aké operácie môže užívateľ s objektom vykonať (čítať, kopírovať, meniť, mazať, bez prístupu). Odbornému pristupovaniu k objektu (súbor, tlačiareň, ...) na základe práv hovoríme autorizácia. Prístup k objektu, Oprávnený alebo Neoprávnený, je možné zaznamenávať.

Odborne tomuto procesu hovoríme účtovanie – acounting. Umožňuje odhaliť pokus o zneužitie aj samotné zneužitie výpočtovej techniky a prijať opatrenia na ochranu pred opakovaným útokom. V súvislosti s útokmi a únikom dát je potrebné spomenúť pojmy hacker, cracker. Označujú útočníkov snažiacich sa o neoprávnený vstup do počítača a zneužitie hardvéru alebo softvéru. Jednou z možných ochrán pred neoprávneným získaním údajov je šifrovanie. Šifrovanie znemožní prečítanie údajov aj v prípade ich odcudzenia či straty náhodnému útočníkovi.


Dôležitým spôsobom ochrany dát pred zničením a vymazaním je zálohovanie.

Zálohovanie by malo byť pravidelné a systematické. Zálohy je potrebné ukladať na bezpečnom mieste. Ideálne na inom médiu napr. CD, DVD, resp. na páske. V oblasti zálohovania existujú len dve skupiny užívateľov. Tí čo zálohujú, a tí čo ešte neprišli o dáta.

1.2.7.2 Počítačové vírusy

V dnešnej dobe je problematika bezpečnosti dát uložených na pamäťových médiách veľmi dôležitým faktorom. Obrovskou hrozbou v tejto oblasti sú škodiace programy. Môžu byť nedeštruktívne – znepríjemňujú užívateľovi počítača život napríklad opakovanými výpismi na monitor, „rozsypú“ písmená v texte, no fyzicky dáta nepoškodia, nezasiahnu do nich. Druhou kategóriou sú deštruktívne škodiace programy, ktoré poškodzujú údaje, v zriedkavých prípadoch zasiahnu aj hardvér, napr. posielajú tlač na tlačiareň dovtedy, kým sa neminie toner, zapisujú údaje opakovane na jedno miesto disku, kým ho fyzicky nezničia a pod. Najbežnejším prípadom sú však deštruktívne škodiace programy, ktoré sa zamerajú na naše dáta. Jedným druhom týchto programov sú vírusy. Majú schopnosť – okrem škodenia – šíriť sa bez vedomia užívateľa. Zasahujú viac a viac súborov, prechádzajú na ďalšie diskové média. Schopnosť škodiť aj schopnosť šíriť sa môžu byť zabezpečené rôzne, záleží od konkrétneho druhu vírusu.

Ako sa vírus do nášho počítača dostane? Najčastejšie z prenosného pamäťového média, ktoré obsahovalo napadnutý program či iné dáta, alebo prostredníctvom elektronickej pošty či inej služby internetu.

Spôsobov ochrany pred týmto nebezpečenstvom je niekoľko. Dôležité je:

Pravidelne zálohovať svoje údaje na pevnom disku. V prípade ich poškodenia alebo straty je možné ich z tejto zálohy obnoviť.

Používať antivírový program. Tento program by mal byť schopný odhaliť škodiaci program v nakazenom počítači, odstrániť ho, zminimalizovať škody, ktoré napáchal a zamedziť následnému vniknutiu nákazy do počítača.

Mať na pamäti, že je potrebné pravidelne obnovovať vírusovú databázu – tú časť antivírového programu, ktorá obsahuje informácie o všetkých práve dostupných vírusoch. Keďže vírusy vznikajú denne, je treba ju obnovovať tak často, ako je to možné.

Neotvárať prílohu elektronickej pošty, ktorej odosielateľ je nám neznámy, prípadne podozrivý. Takéto maily treba odstrániť bez prečítania.

Vyhnúť sa pochybným www stránkam, ktoré ponúkajú nelegálny softvér, či iné dáta tohto druhu, prípadne iným „pochybným“ www stránkam.

Nepoužívať diskety, CD a iné nosiče z neznámych zdrojov.

Je potrebné si uvedomiť, že škodiace programy sú vždy krôčik pred antivírovými programami, preto ak sa nákaza objaví, je potrebné urobiť opatrenia:

1. odpojiť počítač od počítačovej siete, aby sa zabránilo šíreniu vírusu

2. detekovať vírus a snažiť sa nájsť zodpovedajúci antivírový program

3. urobiť zálohu dát na inom diskovom médiu

4. odštartovať počítač zo špeciálnej štartovacej diskety a urobiť „dezinfekciu“ súborov antivírovým programom – odstránia sa škodiace programy, anulujú sa škody do najvyššej možnej miery.

 

 

1.2.8 Autorské práva a právo

1.2.8.1 Autorské práva (copyright) a legislatíva v oblasti ochrany dát

Zákon 618/2003 zo 4. decembra 2003 rieši otázky autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Autorské práva (copyright) © sa vzťahujú na dielo autora, ktorý je štátnym občanom SR alebo má na jej území trvalý pobyt alebo ak bolo dielo v SR zverejnené bez ohľadu na občianstvo alebo trvalý pobyt.

Autorské dielo – počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií, ktoré môžu byť napísané v zdrojovom alebo strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu. Autorským dielom je aj audio, video, grafika, obrázky, databáza, text. Autorské dielo je možné šíriť alebo predviesť akýmikoľvek technickými prostriedkami.

Vyhotovenie kópie programu je prenesenie programu alebo jeho časti na iný hmotný podklad (uložiť na pevný disk, ZIP disketu, vypáliť na CD, DVD ) buď priamo z originálu, alebo nepriamo z inej kópie akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme. Autor je fyzická osoba, ktorá program - dielo vytvorila. Autorské dielo je výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Predmetom autorského práva je aj nový program, ktorý vznikol osobitným tvorivým spracovaním iného programu.

 

Autor má právo udeľovať súhlas na použitie, predaj a distribúciu programu.

Za kópiu sa považuje rozmnoženina vyhotovená v obmedzenom počte autorom alebo s jeho súhlasom. Takéto kópie musia byť očíslované a podpísané alebo inak označené autorom. Kópiu počítačového programu bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu si môže fyzickáosoba vyhotoviť pre svoju osobnú potrebu a na účel ktorý nie je obchodný napr. záložná kópia. Sťahovanie audio a video údajov z internetu pre svoju osobnú potrebu nie je trestné. Ak tieto údaje budete ďalej šíriť hoci aj bezplatne dopúšťate sa už trestného činu.

Licenčná zmluva predstavuje špeciálny typ kúpnopredajnej zmluvy používanej pri predaji softvéru. Súhlasom s licenčnou zmluvou a splnením jej podmienok získava nadobúdateľ právo na použitie programu. Licenčná zmluva určuje spôsob použitia programu, rozsah licencie, čas na ktorý autor licenciu udeľuje (aj časovo neobmedzene), spôsob jeho určenia a odmenu autorovi.

Licenčnou zmluvou (licenciou) nový užívateľ programu získa licenčné číslo (identifikačné číslo - ID). Toto licenčné číslo je analógiou výrobného čísla používaného pri iných produktoch. Pre každú inštaláciu je jedinečné. Vo väčšine prípadov je v ňom zakódovaný typ produktu, prípadne jeho obmedzenia. Kvôli ochrane sú v ňom zašifrované rôzne bezpečnostné prvky.

Autori svoje produkty ponúkajú zákazníkom v rôznych „obchodných“ verziách (pre štandardného zákazníka, pre školy, pre vývojové pracoviská, apod.)

Firma Microsoft zaviedla tzv .OEM softvér (original equipment manufacture). Autor programu umožňuje takto licencovaný softvér nainštalovať na novo zakúpený počítač za zvýhodnených podmienok. Program je neprenosný na iný počítač. OEM predstavujú väčšinou operačné systémy a musia byť vždy dodávané spolu s manuálom, záložnou  kópiou na nosiči, licenčnou zmluvou a s osvedčením o pravosti (certificate of authenticity).

Existuje aj voľne šíriteľný softvér, ktorý sa vyznačuje tým, že za definovaných podmienok ich autori súhlasia s voľným šírením ich programu (obvykle je to podmienka nedotknuteľnosti distribučného archívu obsahujúceho samotný program a sprievodnú dokumentáciu) rôznymi distribučnými kanálmi aj bez ich explicitného súhlasu pre každý konkrétny prípad. Pre distribúciu takéhoto programu sa pritom využívajú špecializované softvérové archívy na Internete, CD ROM prílohy k počítačovo orientovaným časopisom a tiež softvérové výbery vydávané špecializovanými vydavateľskými firmami. Autori týchto programov tak nemajú čo sa týka distribúcie a propagácie svojho produktu takmer žiadne výdavky, napriek tomu môže program v krátkom čase osloviť milióny používateľov po celom svete. Získavajú pritom aj zákazníci, pretože majú možnosť za nízku cenu získať širokú paletu softvérových produktov, ktorých funkčnosť môžu detailne a objektívne overiť na vlastnom počítači. Voľne šíriteľný softvér možno približne rozdeliť do 3 základných kategórií -

shareware, freeware , public domain

Shareware Je skupina softvérových produktov, ktoré sa vyznačujú tým, že ich doba (väčšinou 30 dní) alebo funkčnosť (neprístupné niektoré funkcie) alebo rozsah použitia (len v nekomerčnej sfére) sú obmedzené. K týmto produktom existujú aj neobmedzené verzie, ktoré sú však dostupné len za úhradu (v niektorých prípadoch je úhrada dobrovoľná). Shareware sa používa hlavne ako ponuka na bezplatné vyskúšanie programu. Z hľadiska autorských práv je používanie shareware po uplynutí skúšobnej doby alebo mimo dovoleného rozsahu trestné. Do tejto kategórie patria hlavne rôzne antivírové programy, pomocné programy pre správu počítača, apod.

Úlohou skúšobných verzií je preniknúť medzi čo najväčší počet používateľov a presvedčiť ich o kvalitách programu demonštrovaním jeho základných funkcií. Skúšobné verzie sú pritom rôzneho typu - od časovo či funkčne obmedzených, cez verzie s rôznymi zdržujúcimi správami upozorňujúcimi na potrebu registrácie až po úplne neobmedzené verzie s dobrovoľnou úhradou. Špeciálnou kategóriou shareware sú programy typu „adware“, ktoré počas ich činnosti zobrazujú reklamné prúžky.

Po zaplatení je používateľovi poskytnuté licenčné číslo -licencia a plná verzia programu, prípadne aj ďalšie služby spojené s používaním a aktualizáciou programu

(prístup do internej užívateľskej konferencie, nárok na hot-line, zasielanie upozornení o nových verziách programu a podobne). V určitých prípadoch je plná verzia programu zasielaná na CD-ROM médiu spolu s tlačeným manuálom. V prípade ad-ware sa preruší činnosť reklamného agenta zobrazujúceho reklamné prúžky. Jednotlivé programy sa môžu (čo sa týka formy šírenia, obmedzení skúšobnej verzie i spôsobu registrácie medzi sebou) výrazne odlišovať, a preto je potrebné vždy dôkladne preštudovať dokumentáciu priloženú k danému programu, prípadne využiť aj informácie umiestnené na domovskej stránke programu alebo miestneho distribútora (ktoré môžu byť aktuálnejšie ako tie, ktoré pochádzajú z niekoľko mesiacov starej skúšobnej verzie získanej napr. z CD-ROM prílohy k nejakému časopisu)

Freeware je typ programového vybavenia, kedy sa autor zrieka nároku na zaplatenie licenčného poplatku, nezrieka sa však autorstva programu. Program je možné šíriť v nezmenenej forme s kompletnou dokumentáciou. Za toto šírenie ale (podobne ako v prípade shareware) nie je povolené vyžadovať úhradu poplatku v prospech šíriteľa, ktorý by výraznejšie prekročil vlastné náklady na jeho šírenie (cena na zostavenie a výrobu CD ROM média a jeho dopravu k zákazníkovi), napr. pomocné programy k hardvéru, ovládače, jednoduché hry ..

Public domain je verejne publikovaný spôsob šírenia programového vybavenia (obvykle vrátane jeho zdrojového kódu), pri ktorom sa autor zrieka nielen nároku na licenčný poplatok, ale aj samotného autorstva, takže je povolené (napr. po ukončení vývoja programu pôvodným autorom) pokračovať v ďalšom vývoji programu ďalšími autormi. Každý užívateľ ho môže nielen používať ale aj meniť a ďalej šíriť. Najznámejším príkladom takto šíreného programu je operačný systém LINUX.

Ochranu osobných údajov upravuje v SR zákon č.90/2005 z 3. februára 2005. Tento zákon upravuje ochranu osobných údajov o fyzických osobách, práva a povinnosti pri spracovaní týchto údajov.

Akýkoľvek usporiadaný súbor, sústava alebo databáza obsahujúca jeden alebo viacero osobných údajov, ktoré sú systematicky usporiadané na potreby dosiahnutia účelu podľa osobných kritérií s použitím automatizovaných prostriedkov nazývame informačným systémom. Prevádzkovateľ je povinný pred začatím spracúvania osobných údajov jednoznačne a konkrétne vymedziť účel spracovania údajov.

Ak spracúva osobné údaje na základe súhlasu dotknutej osoby, je povinný v prípade pochybností preukázať Úradu na ochranu osobných údajov kedykoľvek na jeho žiadosť, že súhlasom disponuje. Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo–obrazovým záznamom  alebo čestným prehlásením. Informačné systémy prevádzkovateľov musia byť registrované. Súčasťou registrácie je pridelenie registračného čísla a vydanie potvrdenia o registrácii úradom na ochranu osobných údajov.

Zákon tiež definuje citlivý osobný údaj. Je to údaj, ktorý vypovedá napríklad o národnom, rasovom, etnickom pôvode, o politickom pôvode, o členstve v odborových organizáciách, o náboženstve a filozofickom presvedčení, o trestnej činnosti, o zdravotnom stave ako aj o sexuálnom živote nejakej osoby.

hore

Kontakt

  • Gymnázium J. Francisciho-Rimavského
    Kláštorská 37, 05467 Levoča
    GPS: 49°1'30" N, 20°35'10" E
  • riaditeľ školy: 0534514255
    zástupkyňa riaditeľa: 0534512250
    sekretariát školy: 0534512252
    školská jedáleň: 0534512512

Informácie

Galéria