Keď rozhodnutím cirkevného konventu a najmä inšpektora Jozefa Bajcsyho v Bratislave bolo na Silvestra 1843 zakázané Ľudovítovi Štúrovi prednášať a naďalej zastávať post námestníka profesora Juraja Palkoviča na lýceu, mládež svoj nesúhlas s týmto rozhodnutím prejavila kategorickým protestom, ktorý vyústil v odhodlanie opustiť školu a pokračovať v štúdiách na lýceu v Levoči.

V žalmickom tóne zazneli ich slová na rozlúčku: „aihle, zanecháva již mládež Sion svůj, a bere sa ve jménu Páně na jiné školy.“ Z pôvodných dvadsaťtri deklarantov za odchod prišlo do Levoče v dňoch 13. až 18. marca 1844 „v snehu, fujavici a na vozoch“ 13 exodistov, a to Mikuláš Dohnány, Ľudovít Gáber, Ľudovít Gál, Karol Hajíček, Karol Hrenčík, Peter Kellner, Mikuláš Kolpaský, Gustáv Koričanský, Ján Kučera, Daniel Minich, Ľudovít Reuss, Eduard Škultéty a Samuel Štúr.

Týmto vysťahovalcom dal Francisci na cestu 80 zlatých v striebre. V Bratislave ostali tí, ktorým rodičia pohrozili, že ich v prípade odchodu nebudú ďalej podporovať v štúdiu. Ostatní nastúpili učiteľské, kňazské a vychovávateľské miesta, resp. sa vrátili domov. Tento čin dramaticky spracoval v Levoči Mikuláš Dohnány v trojdejstvovej hre Odchod z Breťislavi. Z diela sa zachovalo iba torzo prvého dejstva a z neho iba necelé štyri výstupy. Tento dokument sa viaže k významným manuskriptám levočskej proveniencie.

V pamätnom roku 1844 vyšla prvá báseň v štúrovej slovenčine Svojim vrstovníkom na pamiatku od Janka Francisciho-Rimavského. V auguste sa Francisci zúčastnil prvého zasadnutia spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši a spolu s J. Kráľom, J.M. Hurbanom a J. Guothom absolvoval výlet na Kriváň. Inšpektor Andaházy a Michal Hlaváček súhlasil, aby sa Francisci stal jeho námestníkom. Na základe tohto privolenia začal prednášať gramatiku a históriu literatúry česko-slovenskej.

Po príchode Janka Francisciho-Rimavského do Levoče, ktorý sa postavil na čelo mládeže, vzniká na lýceu nová organizačná štruktúra študentskej spoločnosti – Jednota mládeže slovenskej. Jej cieľom bolo vychovávať študentov v národnom duchu a tomuto zameraniu sa podriadila aj ich literárna tvorba. Z vyhne Jednoty vyšli najpoprednejší autori slovenského romantizmu, ako Ján Botto, Pavol Dobšinský, Ján Čajak, Ľudovít Kubáni, Mikuláš Štefan Ferienčík, Mikuláš Dohnány, Peter Kellner-Hostinský a ďalší.

V jej štyroch kolách, do ktorých boli študenti rozdelení, sa položili základy takým dielam, ako je Bottova Smrť Jánošíkova, Kubániho Valgatha, Dobšinského zberateľská činnosť ľudových povestí, Dohnányho literárna kritika atď. Členovia Jednoty sa schádzali v dome levočského obyvateľa Springera v Dolnej ulici, neskôr v Probstnerovskom dome na Mäsiarskej ulici, kde boli aj divadelné predstavenia.

13. 10. 2014   |   Renátka Milčáková   |   zdroj: pramene prof. E. Hlebu